Zlatá horúčka pred krízou? Cena zlata vystrelila hore

Svetová cena zlata vystrelila hore, čo vyvoláva otázniky o možnom príchode ďalšej krízy. Aj v úvode roka 2008 totiž investori v predtuche hospodárskej recesie skupovali zlato, po čom ceny prudko stúpli.

, 31.10.2018 06:00
debata (95)

Globálna kríza napokon na jeseň 2008 naozaj prišla po páde americkej banky Lehman Brothers. Cena zlata v danom období vzrástla o neuveriteľných 270 percent a koncom roku 2010 atakovala hranicu 1 900 dolárov za jednu trójsku uncu. Aktuálne stojí zlato viac ako 1 200 dolárov za uncu a za dva roky zdraželo o pätinu.

Podľa Svetovej rady pre zlato sa len za prvých 6 mesiacov tohto roku zvýšili zlaté rezervy centrálnych bánk o 193,3 tony. Aj pre hrozbou krízy sa vyššími zlatými rezervami snažia ochrániť hlavne centrálne banky Ruska, Číny, Turecka či Kazachstanu. Prichádzajúca zlatá horúčka začína postupne zasahovať aj Európu a minulý týždeň desaťnásobne zvýšila svoje zlaté rezervy maďarská centrálna banka. Aj po prudkom zvýšení zlatých rezerv na 31,5 tony majú naši južní susedia približne rovnaké zásoby žltého kovu ako Slováci.

zväčšiť
vývoj svetových cien zlata, graf

„Je zrejmé, že recesia raz príde, ale je ťažké odhadnúť kedy,“ hovorí o poslednom vývoji analytik J&T banky Stanislav Pánis. Centrálne banky kupujúce zlato aktuálne znepokojuje čoraz častejší pád akciových trhov kombinovaný s prudkým oslabovaním mien rozvíjajúcich sa trhov. Neistotu tiež zosilňuje čoraz prudšia obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou.

„Kríza môže byť klasicky spôsobená americkou centrálnou bankou FED, ktorá sprísni menovú politiku až natoľko, že americkú ekonomiku pridusí, čo spustí následne recesiu okrem USA aj v ďalších regiónoch,“ dodal Pánis.

S krízou by padol dolár, ale aj euro a ďalšie svetové meny. Pri tomto vývoji by boli víťazmi tie štáty, ktoré budú mať vyššie zlaté rezervy.

S krízou by padol dolár, ale aj euro a ďalšie meny. Víťazmi by boli štáty s vyššími zlatými rezervami.

Obavy pramenia z tohto, že FED rovnako ako pred poslednou veľkou krízou začal prudko zvyšovať základnú úrokovú sadzbu. Tá len počas tohto roku stúpla už trikrát a aktuálne sa nachádza v rozmedzí 2 až 2,25 percenta. Naposledy práve vyššie úroky spôsobili, že Američania nedokázali splácať hypotéky, ktoré v rámci balíkov cenných papierov nakúpili banky po celom svete. Na trhu nastala obrovská neistota a po krachu americkej banky Lehman Brothers nikto netušil, kto bude ďalší. Pre strach z nesplatenia úverov finančné domy prudko obmedzili pôžičky a svetovú ekonomiku zasiahla obrovská recesia. Súčasný ekonomický rast totiž podporujú práve úvery, ktoré bežným ľuďom umožňujú nakupovať viac tovarov a služieb. Firmy zas môžu práve vďaka pôžičkám realizovať nové projekty a prijímať nových zamestnancov.

Časť analytikov očakáva príchod recesie už o dva roky. „Svetová recesia by mohla prísť už v roku 2020, a to z jedného jednoduchého dôvodu. Rast v posledných desiatich rokoch bol taký silný, že vo väčšine vyspelých krajín sa ekonomiky dostali nad svoj potenciál,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. To platí aj pre slovenskú ekonomiku, ktorá aktuálne nevie obsadiť viac ako 83-tisíc voľných pracovných miest, a preto svoj pracovný trh otvára Srbom a Ukrajincom. V každom prípade budúca recesia nebude taká silná ako predchádzajúca kríza. Tá bola totiž výnimočne silná a v histórii sa dala porovnávať len s veľkou hospodárskou recesiou z roku 1929.

„Skôr očakávame v roku 2020 miernu recesiu s miernym rastom miery nezamestnanosti,“ dodal Tomčiak. Teoreticky sa môže celá kríza odohrať len na finančných trhoch, kde príde k dlhodobému poklesu cien akcií, ale veľké svetové ekonomiky budú aj naďalej mierne rásť.

Problémové Taliansko

V krajinách používajúcich spoločnú menu euro snahu o postupné dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov torpéduje Taliansko. Tamojšia vláda poslala do Bruselu návrh budúcoročného rozpočtu s deficitom vo výške 2,4 percenta HDP. Pre porušenie dohodnutých pravidiel Európska komisia po prvý raz v histórii pristúpila k zamietnutiu rozpočtu a za prípadné zvyšovanie deficitu hrozia Talianom vysoké pokuty.

„Je lákavé snažiť sa vyliečiť dlh novými dlhmi. Ale v určitej chvíli je potrebné dlh splatiť,“ uviedol podpredseda Európskej komisie pre euro Valdis Dombrovskis.

Súčasná talianska vláda napriek tomu trvá na deficite vo výške 2,4 percenta. Predchádzajúca plánovala míňať oveľa menej a pôvodne mal byť v roku 2019 deficit len vo výške 0,8 percenta. Za prudkým zhoršením verejných financií stojí snaha splniť populistické predvolebné sľuby v podobe znižovania veku odchodu do penzie, zavedenia základného príjmu pre chudobných či prijatia výrazne nižšej rovnej dane pre malé a stredné podniky.

„Zvýšenie deficitu je ťažké, ale nutné rozhodnutie. Stále sa nám totiž nedarí dosiahnuť rovnaký hospodársky rast ako pred krízou a časť ľudí dnes žije v hrozných ekonomických podmienkach. Veríme, že posilnenie talianskeho hospodárstva je v záujme celej Európskej únie,“ povedal taliansky minister financií Giovanni Tria.

Nová talianska vláda zostavená z protestného hnutia Piatich hviezd a protimigračnej Ligy Severu zároveň plánuje okresávať výdavky na utečencov a vzdelanie. Taliani tiež sľúbili, že znižovať deficit začnú opäť od roku 2020.

Lenže proti nezodpovednému míňaniu protestujú nielen bruselskí úradníci, ale aj nemeckí politici. „Neplánujeme pristúpiť na hru populistov, ktorí si myslia, že môžu ignorovať pravidlá a konečný účet za nich zaplatí niekto iný,“ vyhlásil nemecký minister financií Olaf Scholz. Taliansko ma totiž hneď po Grécku druhý najväčší dlh a celkové zadlženie krajiny dosahuje 131 percent HDP.

Nezodpovedné míňanie tak môže spôsobiť, že Taliansko nebude v budúcnosti rovnako ako Grécko schopné splácať svoje dlhy. To by bol obrovský problém pre euro, keďže Taliansko je štvrtou najväčšou ekonomikou Európskej únie a stále patrí do elitného klubu siedmich najrozvinutejších ekonomík sveta.

Otázne ceny ropy

Veľké ťažkosti budúcemu ekonomickému rastu môže spôsobiť aj vysoká cena ropy. Od aktuálnej ceny čierneho zlata sa totiž odvíjajú ceny pohonných hmôt. Prípadné prudké zdražovanie benzínu aj nafty zvýši logistické náklady spojené s prepravou tovarov a svetovú ekonomiku následne zasiahne rýchly rast cien.

Priškrtením ťažby ropy aktuálne pohrozil jeden z najväčších svetových exportérov Saudská Arábia. Kráľovský dvor k takémuto kroku môže pristúpiť, ak na naň západný svet uvalí sankcie za vraždu opozičného novinára Džamála Chášakdžího. Ten zmizol po tom, čo navštívil konzulát Saudskej Arábie v Turecku. Napriek tomu Spojené štáty americké plánujú aj naďalej pokračovať vo vývoze zbraní do Saudskej Arábie a momentálne o obmedzení dodávok uvažuje len Nemecko. Ceny ropy tiež smerom nahor ženú aj americké sankcie proti Iránu.

Zároveň prudšiemu zdraženiu ropy bránia práve obavy o udržanie súčasného ekonomického rastu. Aktuálne sa spomaľuje hospodársky rast Číny, ktorá v snahe udržať ho nad šiestimi percentami aj v časoch ekonomickej vojny pripravuje razantné zníženie daní pre strednú triedu. Zároveň viac ropy sa snažia vyťažiť krajiny nachádzajúce sa mimo ropného kartelu OPEC.

„Cena ropy Brent sa tento rok podľa nás pohybuje niekde medzi 75 a 95 dolármi za barel,“ uviedol Ole Hansen, komoditný stratég Saxo Bank.

© Autorské práva vyhradené

95 debata chyba
Viac na túto tému: #zlato #kríza ekonomiky
Flowers