Európska únia totiž vo väčšom začala nakupovať americkú sóju z geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a Spojené štáty na revanš mali nechať na pokoji automobilové clá. Voči GMO sú pritom v Európe veľké pochybnosti a ich pestovanie nie je povolené pre otázne dosahy na pôdu, prírodu a ľudí. Obaja lídri sa zároveň zaviazali hľadať priestor na úplné zrušenie ciel, okrem áut. V prípade automobilov sa špekulovalo, že by sa mohol zachovať súčasný stav, čo je však teraz otázne.
Donald Trump sa počas posledného prejavu v Západnej Virgínii pochválil tým, že na Junckera zatlačil hrozbou „zavedenia 25-percentného cla na každé auto, ktoré dorazí do Spojených štátov amerických z Európskej únie.“ USA napriek dohode Trumpa s Junckerom tieto clá v súčasnosti stále zvažujú a prepočítavajú ich dosahy. Americký minister obchodu Wilbur Ross pre The Wall Street Journal uviedol, že termín zverejnenia správy hodnotiacej zavedenie ciel na európske automobily sa posúva z konca augusta na september.
V rámci vzájomného obchodu Spojené štáty americké minulý rok doviezli z Európskej únie oveľa viac tovarov. Americký obchodný deficit minulý rok dosiahol hodnotu 101 miliarda dolárov a jeho zníženie je ekonomickou prioritou Trumpa. Americký prezident plánuje svoj cieľ dosiahnuť buď novou obchodnou dohodou s Európskou úniou, alebo zvýšením ciel.
Clá by nepriamo zasiahli aj Slovensko
Z fabrík vyrábajúcich na Slovensku vyváža automobily do USA len Volkswagen Slovakia. Z bratislavského závodu smeruje za Atlantický oceán každý piaty automobil. Všetky exportované automobily sú luxusné SUV vozidlá, na ktoré už dnes v USA platia clá vo výške 25 percent. Prípadné zvýšenie ciel na osobné automobily z aktuálnych 2 na 25 percent sa ich preto nijako nedotkne. Do USA žiadne automobily nevyváža trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia ani žilinská Kia Motors Slovakia. Nový automobilový závod Jaguar Land Rover, ktorý začne pri meste Nitra vyrábať nové automobily pravdepodobne už v septembri, bude zameraný hlavne na európsky automobilový trh. Zníženie objemu nových zákaziek môžu pocítiť len dodávatelia, ktorých automobilové komponenty končia aj vo vozidlách smerujúcich do USA.
Predstavitelia EÚ oficiálne nekomentovali prejav amerického prezidenta Trumpa. Podľa zdrojov z prostredia Európskej komisie sú aktuálne úradníci zameraní na implementáciu spoločného vyhlásenia predsedu Európskej komisie Junckera a prezidenta Trumpa. V ňom sa obidvaja lídri ešte 25. júla slovne zaviazali nájsť spoločnú cestu k úplnému zrušeniu obchodných bariér a zavedeniu nulových ciel.
Podľa informácií zo zdrojov z prostredia Európskej komisie sa od stretnutia Trump – Juncker uskutočnilo niekoľko stretnutí s cieľom naplniť vzájomne dohodnutý akčný plán, niektoré z nich aj tento týždeň. Ďalšie stretnutia sa majú uskutočniť na rôznych úrovniach v nadchádzajúcich týždňoch.
Trumpovi prekáža aj slabé euro
Nájdenie dohody môže nakoniec stroskotať na nesplniteľných požiadavkách amerického prezidenta. Donald Trump najnovšie Európsku úniu obvinil z umelého oslabovania eura, čo podporuje nemecký export do USA. Prípadné posilnenie európskej meny však oficiálne nie je v rukách politikov a je na rozhodnutí predstaviteľov Európskej centrálnej banky. V utorok bol kurz 1,16 dolára za jedno euro, kým v polovici februára bol až na úrovni 1,25.
V snahe nájsť dohodu Európska únia zvýšila objem nákupov americkej sóje z pochybných GMO a aktuálne sa rokuje o možnom zvýšení dodávok americkej ropy a plynu. Otázne je, či to bude americkým partnerom stačiť. Na jar tohto roku sa skončilo neúspechom vzájomné hľadanie dohody. Ešte v apríli tohto roku žiadal americký prezident od európskych spojencov zníženie vývozu ocele a hliníka. Predstavitelia Európskej únie to odmietli a po dvoch mesiacoch rokovaní uvalil americký prezident 25-percentné clá na všetku európsku oceľ a desaťpercentné na hliník. Spolu s Európskou úniou začali platiť clá aj pre Kanadu a Mexiko a všetky krajiny reagovali zavedením odvetných ciel. Rovnaký scenár ako pri oceli a hliníku sa tentoraz môže zopakovať aj pri osobných motorových vozidlách.
Podľa analytikov najtvrdšie pocítia dosah prípadných amerických ciel ľudia pracujúci v automobilovom priemysle. „Je možné, že v budúcom roku budú niektoré spoločnosti prepúšťať ľudí. Nemalo by však ísť o masívne prepúšťanie,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Našťastie sa tak stane v časoch klesajúcej nezamestnanosti a prepustení ľudia by zatiaľ nemali mať problém nájsť prácu v iných firmách. Len na Slovensku je aktuálne voľných viac ako 85-tisíc pracovných miest.
Prípadné zavedenie ciel spôsobí najväčšie straty nemeckej ekonomike, ktorá každý rok podľa odhadov príde o 6 miliárd eur, a ročné straty slovenského hospodárstva majú dosiahnuť „len“ 106 miliónov eur.
„Našťastie nemecká ekonomika je robustná a celkom rýchlo si dokáže s týmto problémom poradiť buď pomocou väčšieho zamerania na rozvoj lokálneho trhu, alebo pomocou zvýšeného exportu na zahraničné trhy, a to predovšetkým do Ázie,“ dodal Tomčiak. Spojené štáty americké sú stále najväčším trhom na svete a automobilové koncerny Mercedes aj BMW len v USA predajú približne 15 percent svojej ročnej produkcie. V prípade Audi na americkom trhu skončí 12 percent ročnej produkcie a v prípade Volkswagenu je to približne päť percent.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.