Nezamestnanosť opäť mierne stúpla

Ako v pondelok vyčíslil generálny riaditeľ Ústredia práce Marián Valentovič, miera evidovanej nezamestnanosti v krajine stúpla ku koncu júla na 5,47 percenta, čo je v porovnaní s júnom o 0,04 percen­tuálneho bodu (p. b.) viac. V júni išla oproti máju nahor o 0,06 p. b., na 5,43 percenta.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva práce Branislava Ondruša v júli úrady práce oproti predchádzajúcim mesiacom zaznamenali aj nízky nárast počtu voľných pracovných miest. Stále ich však bolo takmer 82,5-tisíca. „Z úradov máme informácie, že relatívne veľa nezamestnaných ľudí z evidencie – platí to predovšetkým o tých, ktorí sú tam kratšiu dobu a mladších nezamestnaných – má prísľub nástupu zamestnania od septembra,“ doplnil Ondruš.

Štátny tajomník pripomenul, že minulý mesiac sa po prvý raz začal uplatňovať „zoznam nedostatkových profesií“, ktorý zamestnávateľom v okresoch s mierou nezamestnanosti pod piatimi percentami dovoľuje ľahšie zamestnávať občanov z krajín mimo Európskej únie. „V júli sa takto zamestnalo na Slovensku 1 306 cudzích štátnych príslušníkov,“ spresnil. Uistil však, že viac ako polovica všetkých cudzincov, ktorí u nás pracujú, sú občania z krajín Európskej únie.

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák porovnáva, že naposledy stúpala nezamestnanosť takto dva mesiace v rade na prelome rokov 2014 a 2015. Vtedy však boli podľa neho príčinou tradičné sezónne faktory – zimné obdobie, ukončenie zákaziek ku koncu roka a pod. Očistená o ne by, zdôrazňuje odborník, nezamestnanosť klesala. „Tentokrát nezamestnanosť neklesala ani po očistení o tradičnú sezónu,“ tvrdí Koršňák.

Hlavný dôvod zastavenia poklesu nezamestnanosti vidí v tom, že trh práce už zrejme narazil na svoje aktuálne možnosti. Ponuka a dopyt po práci sa, najmä z regionálneho pohľadu, úplne nestretávajú. Podľa Koršňáka totiž na Slovensku fungujú dva paralelné trhy práce: jeden, na západe krajiny, zápasí s nedostatkom pracovnej sily, kým druhý, na východe a juhu stredného Slovenska, môže v nasledujúcich mesiacoch čoraz častejšie pociťovať skôr nedostatok ponuky práce.

Ak napríklad Bratislavský, Trnavský či Trenčiansky kraj vykazujú momentálne priemerne len zhruba jedno voľné pracovné miesto na jedného nezamestnaného, ktorý je okamžite schopný nastúpiť do práce (najviac v okrese Galanta – až šesť), v Banskobystrickom kraji je na jedno také miesto na úradoch práce päť, ba v Košickom a Prešovskom kraji šesť až sedem disponibilných nezamestnaných (najviac v okrese Poltár – až 56). Premiestňovanie pracovnej sily z východu na západ však už zrejme tiež narazilo na svoje limity.

„V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak viaceré podniky na západnom Slovensku budú čoraz viac odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo, v horšom prípade, budú nútené prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne,“ predpovedá Koršňák. „Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa medziročne zvýšil na viac ako 60-tisíc. Až 81 percent cudzincov pracuje v regiónoch na západe Slovenska – v Bratislave, Trnave, Nitre či Trenčíne,“ spresňuje.

Aký je výhľad na budúce mesiace? Ako hovorí Koršňák, trh je naďalej schopný generovať nové pracovné miesta, no znovu najmä na západe krajiny, kde už je zásoba vhodnej pracovnej sily vyčerpaná. „Ekonomika, s výnimkou automobilového sektora, začína pozvoľna vykazovať známky cyklického vrcholu: Preto možno očakávať, že aj rast dopytu po nových zamestnancoch sa bude spomaľovať, čo by malo ďalej brzdiť aj pokles nezamestnanosti v regiónoch, kde je ponuka pracovnej sily stále dostatočná,“ varuje analytik.