Pestovateľ Pavol Vagaský si také suché obdobie za roky svojej praxe nepamätá. Aj napriek závlahe, ktorú realizovali, predbežne počíta škody na desaťtisíce eur. Okrem toho bojujú aj s poľovnou zverou.
Posledné zrážky tam zaevidovali pred dvomi týždňami, kedy spadlo 5 milimetrov. „Suché počasie nám spôsobuje problémy. Máme zvýšené náklady na závlahu aj na výživu,“ uviedol pre TASR Vagaský s tým, že každý rok sa snažia zachytiť jarnú vlahu a doplniť ju listovou výživou, ktorú považuje za lepšiu v porovnaní s koreňovou. Podľa neho sa však dážď nahradiť nedá.
„Momentálne máme ešte závlahu, ktorá je štátna, bola postavená ešte pred 30 až 40 rokmi,“ spomenul s tým, že ju udržiavajú a preto dodnes funguje, i keď je finančne nákladná. Rád by vylepšil a zmodernizoval jej detaily, privítal by preto v tejto súvislosti pomoc od štátu. Vedeli by tak tiež rozšíriť aj plochy so závlahou, na ktorých by mohli vysadiť ďalšie zaujímavé plodiny. Spomenul napr. čučoriedky, hrušky či nový marhuľový sad.
Sucho podľa Vagaského najhoršie pôsobí na plytko koreniace rastliny. Ovocné stromy sú na tom lepšie, aj pri nich však využívajú závlahu. Zmeny počasia pociťuje už približne 20 rokov. „Snažíme sa udržiavať trošku vyšší porast, aby nám tú vlahu držalo, nemulčujeme na holo,“ spomenul Vagaský niektoré opatrenia na zmiernenie sucha s tým, že s príchodom jesene uvažujú nad šetrným spôsobom orby a sejby.
Spoločnosť, ktorej je Vagaský konateľom, sa venuje napr. aj pestovaniu sladovníckeho jarného jačmeňa, sóje a slnečnice, vo výnosoch ktorých mali dobré výsledky. Už na začiatku sezóny skonštatoval, že pri nich bude problém so suchom. Porasty boli nevyrovnané, riedke a krátke, a tiež slabo odnožili. Veľké plochy sa totiž podľa neho nedajú zavlažiť. „Konečné zúčtovanie zatiaľ nemáme. Straty však budú oproti vlaňajšku určite väčšie,“ konštatoval Vagaský.
Po ukončenej žatve zbierajú v sadoch aktuálne broskyne, pri ktorých rovnako ako aj u sliviek evidujú peknú úrodu, dokončujú zber malín, s príchodom školských mesiacov sa pustia tiež do jabĺk.