sobotu počas stretnutia ministrov financií a centrálnych bankárov krajín G20. Platiť by však mal len pre sedem najvyspelejších ekonomík sveta – teda takzvanú G7.
Do bezbariérovej zóny krajín by tak okrem USA patrila Kanada, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Japonsko. V novom exkluzívnom klube voľného obchodu by vďaka členstvu v Európskej únii bolo aj Slovensko. Zviezť by sa popri Kanade mohlo aj Mexiko. A to v prípade, že by spolu s krajinou javorového listu súhlasilo s úplným zrušením ciel a ukončilo tak prebiehajúce rokovania o novej podobe obchodnej dohody NAFTA.
Americká ponuka okamžite narazila na odpor Francúzska. Tomu sa nepáči myšlienka zrušenia dotácií pre poľnohospodárov a otvorenie európskeho trhu geneticky modifikovaným potravinám z USA. Francúzi sú ochotní rokovať až po tom, čo sa Američania prestanú vyhrážať zvýšením ciel na európske automobily a zrušia takmer dva mesiace platné clá na európsku oceľ aj hliník.
„Odmietame rokovať so zbraňou pri hlave,“ reagoval francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Zdá sa, že USA si takto chcú posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu v obchodnom konflikte s Čínou. Peking je totiž silný súper. Američanov trápi nielen kopírovaním ich výrobkov či technológií, ale sťažuje aj vstup zahraničných firiem na svoj trh.
Hra s menou
Najväčšia ekonomika Ázie dlhé roky nerešpektuje duševné vlastníctvo. Výsledkom sú čínske automobily vyzerajúce úplne rovnako ako luxusné vozidlá od BMW, Audi či Mercedesu. Peking tiež na svojom území bráni rozvoju amerických internetových gigantov Google a Facebook. Zároveň všetci západní investori môžu v krajine vyrábať jedine vtedy, ak podnik vytvoria v spolupráci s tamojšími investormi, čo často vedie ku kopírovaniu moderných západných technológií.
Minulý týždeň v piatok americký prezident opäť pohrozil zavedením ciel na všetky tovary aj služby dovážané z Číny. Americké clá proti Pekingu by tak dosiahli objem 500 miliárd dolárov. Na porovnanie, minulý týždeň v utorok podpísaná dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Japonskom je v objeme „len“ jednej miliardy eur.
Čína však môže na americké clá odpovedať aj umelým znehodnotením čínskej meny juan. Práve slabšia mena automaticky zlacňuje nákupy v dolároch. V krajnom prípade by tak mohla úplne vynulovať dosah amerických cien.
Umelé oslabovanie meny však nemusí Číne pomôcť v prípade, ak proti nej bude stáť sedem najsilnejších ekonomík sveta. Čínsky dovoz sa totiž dá obmedziť aj zavedením kvót či sprísnením noriem kvality.
Trump však za umelo slabú menu minulý týždeň otvorene kritizoval aj Európsku úniu. Američania totiž už pred rokmi ukončili tlačenie peňazí a aktuálne majú základnú sadzbu v rozmedzí 1,75 až dvoch percent. Európska centrálna banka plánuje tlačenie peňazí ukončiť až v decembri tohto roka. Základnú úrokovú sadzbu tak zdvihne zo súčasnej nuly na 0,25 percenta najskôr v lete 2019.
Brusel si pripravil protiúder
Ekonómovia sa zhodujú v tom, že vyostrenie prebiehajúcej obchodnej vojny povedie k zdražovaniu a spomalí svetový hospodársky rast. „V najhoršom prípade sa svetový hospodársky rast môže do roku 2020 znížiť o 0,5 percenta,“ povedala šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Napríklad Nemecko v prípade zvýšenia amerických ciel na automobily počíta každý rok so stratou v objeme 6 miliárd eur. Podľa slovenského ministerstva financií vyostrenie obchodnej vojny pripraví slovenskú ekonomiku každý rok o 106 miliónov eur.
Európska únia už od začiatku obchodnej vojny navrhuje Spojeným štátom americkým spojiť sa proti Číne. Minulý týždeň EÚ sťažila dovoz čínskych elektrobicyklov. Nové clá budú v rozpätí 22 až 88 percent. Pred rokom začali platiť clá na rôzne čínske oceľové výrobky. Ázijskí oceliari totiž vyrábajú lacno aj vďaka štedrej štátnej podpore, dotovaným cenám elektriny a menej prísnym ekologickým normám.
Aj na rokovanie s Trumpom v stredu ide Brusel pripravený. Lídri únie si so sebou berú aj presný zoznam protiopatrení. Tie by mali použiť, ak USA naplnia svoje hrozby o zvýšení ciel na európske automobily zo súčasných 2,5 percenta na 25 percent. Americký prezident nimi hrozí po zavedení európskych odvetných ciel.
Trump v apríli zaviedol 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a desaťpercentné clo na všetok dovážaný hliník. O výnimku od začiatku júna prišli Európska únia, Kanada a Mexiko. Všetky tri krajiny následne prijali odvetné clá. Americký prezident zavádzanie ciel obhajuje vysokým deficitom. Ten minulý rok pri obchodovaní s Európskou úniou dosiahol sumu 150 miliárd amerických dolárov a pri obchodovaní s Čínou až 375 miliárd dolárov.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.