Aktuálne podľa informácií Pravdy zhotoviteľom chýbajú financie, keďže geológia vrátane mohutného priesaku spodných vôd pri razení tunela je taká náročná, ako sa predpokladalo. Diaľničiari o tom vedia, ale dôvod na navýšenie platieb oproti pôvodným plánom chýba. Meškanie spôsobí, že dopravné kolóny na ceste I/18 pod Strečnom potrvajú dlhšie. Ide o rizikový úsek aj z hľadiska nehôd.
Výstavbu južného obchvatu Žiliny po D1 realizujú talianska Salini Impregilo a slovenská Dúha. Tunel Višňové bude s dĺžkou 7,5 kilometra najdlhším na Slovensku. Diaľnica s celkovou dĺžkou 13 510 metrov mala byť hotová v decembri budúceho roka.
"Na úseku je podľa nášho odhadu meškanie 1 až 1,5 roku oproti zmluvnému termínu,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová. Prvé vozidlá tak môžu po kompletnom južnom obchvate Žiliny prejsť až v roku 2021.
Denník Pravda oslovil obe stavebné spoločnosti podieľajúce sa na vzniku daného úseku, ktoré však na otázky nereagovali.
Tunel Višňové má byť prerazený do konca augusta tohto roku. Aktuálne v tuneli prebieha aj budovanie sekundárneho ostenia. Podľa pôvodných plánov mal byť tunel prerazený vlani v decembri. Nezávislý stavebný dozor teraz skúma zhoršené geologické podmienky.
Za meškaním výstavby úseku môže byť aj nízko vysúťažená cena. Štát v minulosti predpokladal, že úsek od Lietavskej Lúčky až po Dubnú Skalu spolu s tunelom Višňové bude možné postaviť približne za 896,53 milióna eur bez dane. Tender vygeneroval sumu 409,8 milióna eur. Štát so zhotoviteľom podpísal zmluvu 11. júna 2014, pričom s prácami sa oficiálne začalo 17. júna 2014.
Diaľničiari v súčasnosti tvrdia, že zvýšiť cenu diaľničného úseku neplánujú. "O navýšení ceny diela sa neuvažuje. K navýšeniu ceny diela môže prísť iba v prípade preukázateľných prác naviac, a to zmluvne definovaným postupom,“ informuje Michalová. K zvýšeniu ceny môže dôjsť podľa jej slov napríklad v prípade nepredvídateľnej geológie alebo požiadaviek tretích strán. Geológia však bola podrobne zanalyzovaná už pred tendrom, keďže v tuneli bola vybudovaná prieskumná štôlňa.
Úspory, ale za akú cenu?
Nejde o prvý problém, ktorý sa objavil na úsekoch lacno vysúťažených diaľnic. Výstavba diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová, ktorý má vytvoriť obchvat Ružomberka, je aktuálne pozastavená. Úsek, ktorý mal byť pôvodne hotový v roku 2017, majú podľa zmluvy postaviť spoločnosti Váhostav a OHL. Tender vygeneroval cenu 227,26 milióna eur, čo predstavuje len 48 percent z odhadovaných nákladov.
Výstavbu pozastavil zosuv pôdy západne od tunela Čebrať. Riešením je predĺženie tunela. Diaľničiari spolu so zhotoviteľom stavby podpísali dodatok k zmluve. Výstavba úseku spolu s tunelom dlhším o 1,6 kilometra, bude drahšia predbežne o 61 miliónov eur. V čase podpisu dodatku diaľničiari hovorili o konci výstavby úseku v roku 2022. Obnovenie prác v tuneli však oddialilo odvolanie v posledný deň pred správoplatnením záverečného stanoviska procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Zosuv pôdy zastavil aj výstavbu úseku D1 Turany – Hubová. Pôvodná trasa viedla údolím v zosuvovom území. Malo ísť o lacnejšiu verziu ako tunelový variant. Aktuálne sa štát vracia k prípravám tunelového variantu s tunelom Korbeľka, ktorý bude dlhý 5,8 kilometra.
Šetrenie na výstavbe diaľnic sa podpísalo aj na prvej etape úseku D1 Jánovce – Jablonov. V novembri 2012 pri obci Kurimany došlo k zrúteniu mosta, pri ktorom zahynuli štyria robotníci a ďalších jedenásť ľudí bolo zranených. Polícia ukončila vyšetrovanie po troch rokoch. Obvinenie padlo na nemeckú statičku. Nešťastie sa odohralo pri liatí betónu, čo nevydržala podperná konštrukcia mosta. V roku 2013 zase pri výstavbe tunela Šibenik pri Levoči zahynul strelmajster. Špekulovalo sa tiež, že išlo o dôsledok prepracovania a snahy o úsporu pri výstavbe diaľnice.
Južný diaľničný obchvat Žiliny nebude bez úseku s tunelom Višňové kompletný. Problémy nastali aj na predchádzajúcom úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Ten mal byť podľa plánov hotový v októbri tohto roku. Problém je však s napojením úseku južne od Žiliny na existujúcu cestnú sieť.
Diaľničná križovatka, ktorá mala diaľnicu spojiť s cestou prvej triedy I/64, je súčasťou nadväzujúceho a meškajúceho úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. V minulosti boli tieto dve časti diaľnice v jednom úseku.
Na lacné diaľnice tlačil aj Figeľ
Južný obchvat Žiliny bol súčasťou nerealizovaného tretieho balíka PPP projektov, ktoré sa mali realizovať zo súkromného kapitálu. Vysúťažená cena tohto balíka PPP projektu bola 4,204 miliardy eur. Víťazné konzorcium Žilinská diaľnica vedené spoločnosťou Hochtief malo naprojektovať, postaviť a 30 rokov prevádzkovať 30,7 kilometra diaľnic.
Štát mal pôvodne koncesionárovi ročne splácať sumu 277 miliónov eur, pričom za 30 rokov by tak celkovo zaplatil 8,5 miliardy eur. Neskôr by splátky klesli na 219 miliónov eur a celková zaplatená suma na 6,561 miliardy. Bývalý minister dopravy Ján Figeľ (KDH) nakoniec koncesnú zmluvu zrušil z dôvodu predraženia, z čoho obvinil predstaviteľov Smeru. Zmluva zanikla 15. decembra 2010. Podľa koncesnej zmluvy mali byť všetky úseky aj spolu s tunelom odovzdané do užívania na jeseň roku 2014.
Rezort dopravy musel v minulom roku pristúpiť k výstavbe diaľničného privádzača na konci prvej časti žilinského obchvatu. Výstavba 2 590 metrov dlhého privádzača sa začala podľa zmluvy koncom minulého roka. Jeho dokončenie je naplánované na jún roku 2019.
Aj po otvorení úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka spolu s privádzačom budú vodiči nútení jazdiť cez Žilinu. Takisto sa nevyhnú ani rizikovému úseku pod Strečnom. Intenzita premávky sa tak na ceste I/18 zníži až po dostavbe úseku s tunelom Višňové.
Po jeho otvorení vozidlá smerujúce na východ krátko po výjazde z tunela prejdú na už existujúci úsek diaľnice D1 Dubná Skala – Turany, ktorý je obchvatom mesta Martin. Ďalej na východ vozidlá ani po dostavbe žilinského obchvatu pokračovať po diaľnici môcť nebudú. V roku 2021 stále nebude postavený úsek D1 Turany – Hubová, ktorého výstavbu zastavil v roku 2013 zosuv pri Šútove.