Dávky v Rakúsku pre Slovákov až po teste z nemčiny?

Rakúska vláda chce docieliť, aby cudzinci dostávali z rakúskeho štátneho rozpočtu menej peňazí, ako Rakúšania. Spolkový kancelár Sebastian Kurz už pred voľbami vyhlasoval, že cudzinci by nemali parazitovať na rakúskom sociálnom systéme. Navrhuje ho preto zmeniť.

, 28.06.2018 11:50
Sebastian Kurz Foto: ,
Spolkový kancelár Sebastian Kurz už pred voľbami vyhlasoval, že cudzinci by nemali parazitovať na rakúskom sociálnom systéme. Navrhuje ho preto zmeniť.
debata (96)

Kurz najnovšie navrhuje, aby sa hlavným kritériom výšky dávok stal nemecký jazyk. Ak by cudzinci nezložili úspešne test z nemčiny, dostali by o 300 eur menej. Minimálna sociálna dávka na dieťa v Rakúsku je 863 eur. „Ministerstvo nemá informáciu, že by zákon obsahoval kritérium ovládania nemčiny na prístup k rodinným dávkam. Pokiaľ ide o rokovania, tak na návrh ministra práce sa téma indexácie rodinných prídavkov dostala aj do programu predsedníctva Slovenskej republiky vo V4, ktoré začne tento rok 1. júla za účelom koordinovaného postupu medzi krajinami V4 v týchto otázkach,“ povedal hovorca rezortu práce Michal Stuška.

Podľa neho je predpoklad, že ku krajinám V4 sa pripoja aj iné členské štáty, ktoré už vyjadrili svoju nespokojnosť s plánovanými opatreniami zo strany rakúskej vlády – Portugalsko, Španielsko, Rumunsko, Belgicko, Lotyšsko a Litva. Uviedol však, že kompetencie ministerstva práce, či vôbec Slovenska, ovplyvňovať legislatívny proces v inom členskom štáte, sú minimálne. „Preverovať legislatívu členského štátu, či je v súlade s legislatívou Euróspkej únie, môže jedine Európska komisia (EK),“ povedal hovorca rezortu.

Pripravujú sa však bilaterálne rokovania na úrovni príslušných ministrov Slovenska a Rakúska. „V neposlednom rade najvyšší čelní predstavitelia Slovenskej republiky na bilaterálnych stretnutiach už vyjadrili náš odmietavý postoj k zavedeniu spomínaných opatrení zo strany rakúskej vlády, rovnako už aj zástupcovia Slovenska prezentovali odmietavý názor na rôznych pracovných úrovniach v inštitúciách EÚ. Budeme komunikovať so zástupcami EK a s relevantnými expertmi z iných členských štátov, s podobným názorom ako má Slovenská republika, ako aj s expertmi z Rakúska,“ informoval Stuška.

Rezort sa však domnieva, že pokiaľ bude súlad rakúskej legislatívy s legislatívou EÚ posudzovať Súdny dvor EÚ, vyhlásia ju za neplatnú. Rovnaký názor má aj ministerstvo zahraničných vecí. „Prvoradé z nášho pohľadu je rešpektovanie princípu rovnakého zaobchádzania a príslušnej európskej legislatívy," uviedol hovorca zahraničného rezortu Peter Susko.

Nižšie ceny – nižšie prídavky

Začiatkom roka rezonoval rakúsky návrh na indexáciu prídavkov, pričom kritériom pre ich výšku sa malo stať miesto pobytu dieťaťa. Mnohí Slováci a Slovenky odchádzajú k susedom za prácou na týždňovky, ale deti nechávajú doma, väčšinou u jedného z rodičov. Rakúšania chcú v takýchto prípadoch sociálne dávky prispôsobiť výške životných nákladov v domovských krajinách, teda ich znížiť. A to aj napriek tomu, že naši ľudia, ktorí našli prácu v Rakúsku, tam platia dane a odvodmi prispievajú do rakúskeho sociálneho systému. Opatrenie by nepostihlo len Slovákov, ale aj Maďarov – teda najmä občanov krajín bývalého východného bloku, ale tiež pracujúcich z iných krajín EÚ.

Podľa odborníkov na medzinárodné a európske právo nemá takáto požiadavka oporu v právnom systéme Európskej únie. Nesúhlasia ani politici a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré považuje za neprípustné, aby bola výška rodinných prídavkov vyplácaných do zahraničia závislá od kúpnej sily miesta trvalého bydliska dieťaťa. Indexácia prídavkov by po schválení mala platiť od januára budúceho roku. „Stredisko takto navrhovanú rakúsku právnu úpravu nepovažuje za súladnú s právom EÚ,“ vyjadril sa jeho právnik Eduard Csudai.

Tvrdí, že ku kogentne dodržiavaným (nariaďujúcim) právnym predpisom EÚ patria osobitné normatívne akty regulujúce výkon základných práv a slobôd, ako aj všeobecný zákaz nerovného zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Členské štáty sú preto zaviazané prijať národné podporné opatrenia voľného pohybu pracovníkov, prípadne odstrániť existujúce prekážky. „Tým sa zaručí prisťahovaným aj odsťahovaným zamestnancom a ich nezaopatreným deťom, že im budú vyplatené plnenia patriace osobám žijúcim na štátnom území jednotlivých členských štátov EÚ,“ citovala Csudaia TASR.

Richter rokoval s eurokomisárkou

Riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Sylvia Porubänová nie je na rozdiel od právnikov požiadavkou na znalosť nemeckého jazyka prekvapená. „Európska agenda sociálnej inklúzie, vrátane ambície spoločnej migračnej politiky už roky zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom ,optimálnej' integrácie je znalosť jazyka príjmateľskej krajiny. Zvládnutie jazyka podmieňuje udelenie trvalého pobytu, pracovného povolenia alebo študijných možností," vraví sociologička. Nazdáva sa preto, že jazykový test ako podmienka plnej výšky sociálnych dávok je tak už len sekundárnym a očakávateľným opatrením.

Odborník na európske právo si myslí niečo iné. „Znalosť nemeckého jazyka spájať s poskytovaním sociálnych dávok nepredstavuje objektívne kritérium, keďže jasne zvýhodňuje domáce obyvateľstvo, čo môže byť hodnotené ako diskriminácia na základe štátnej príslušnosti, ktorá je v práve EÚ zakázaná,“ povedal pre Pravdu Peter Varga z Katedry medzinárodného práva a európskeho práva Trnavskej univerzity.

Zastuptieľstvo Európskej komisie na Slovensku sa k celej záležitosti zatiaľ nechce vyjadrovať. „Súlad s príslušnou európskou legislatívou môže EK posúdiť až vtedy, keď bude navrhovaná legislatíva definitívne prijatá. To znamená, že prešla celým legislatívnym konaním v členskom štáte,“ reagovala tlačová tajomníčka zastúpenia EK na Slovensku Ingrid Ludviková. Minister práce Richter sa však už pred zasadnutím Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľov stretol s eurokomisárkou pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenovou.

Ako uviedla TASR, diskutovali najmä o návrhu nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý neobsahuje indexáciu rodinných dávok a o návrhu EK vytvoriť Európsky orgán práce (ELA). Komisárka sa stotožnila s presvedčením Richtera, že nedávno schválený princíp rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty musí byť spätý aj s filozofiou rovnakých dávok za rovnaké odvody pre všetkých občanov EÚ. „EÚ je aj naďalej odhodlaná zachovávať spravodlivosť ako usmernenie pre silnejšiu sociálnu Európu,“ uviedla na svojom účte na Twitteri Thyssenová.

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba
Viac na túto tému: #rakúske dávky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy