Slovensko nemá silný biznis s Iránom, ale niektoré podniky s krajinou predsa len obchodujú a tieto väzby by mohli stratiť. Sankcie tak začína cítiť Chirana – slovenský výrobca tovarov pre zdravotníctvo na Myjave, so sídlom v Starej Turej. Ohrozený je tiež miliónový biznis viacerých domácich spoločností, ktoré do islamskej republiky dodávajú napríklad technológie na výrobu pneumatík.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Z nášho pohľadu nám politici stále hádžu polená pod nohy. Akurát minulý týždeň som vybavil všetky potrebné formality pre zmenu obchodného partnera v Iráne a momentálne sa nám v tejto krajine rysuje atraktívny biznis,“ povedal obchodný manažér spoločnosti Chirana Dušan Klimáček. Ten má v slovenskej firme na starosti práve obchod s Iránom. „Určite prežijeme, ak pre americké sankcie nebudeme môcť vyvážať do Iránu, tak ako sme prežili zákaz vývozu do Ruska. No prípadná strata trhu nás určite bude mrzieť, keďže do Iránu už vyvážame a po zmene obchodného partnera sme plánovali ešte viac posilniť náš export,“ dodal Klimáček. Podľa údajov z Finstatu mala spoločnosť Chirana v minulom roku obrat dosahujúci takmer 11,3 milióna eura a čistý zisk prevyšujúci 55-tisíc eur. Zároveň vo firme pracovalo 200 až 250 zamestnancov.
Ďalšie kroky Izraela
Donald Trump plánuje prijať tvrdé sankcie voči Iránu pre údajné obohacovanie uránu a údajnú snahu o vývoj atómovej bomby. Pár týždňov dozadu vypovedal dohodu uzatvorenú predchádzajúcim americkým prezidentom Barackom Obamom. Za podobný prístup bol tento týždeň u lídrov Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska neúspešne lobovať izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Napriek tomu majú Američania viacero pák na skomplikovanie európskeho obchodu s Iránom. „Nepožiadal som Francúzsko, aby odstúpilo od iránskej jadrovej dohody, pretože si myslím, že tá v podstate zanikne pod ťarchou ekonomických tlakov,“ povedal Netanjahu po rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
Spojené štáty americké totiž plánujú uvaliť sankcie aj na všetky európske firmy obchodujúce s Iránom. V krajnom prípade môžu európskym firmám obchodujúcim s Iránom zmraziť ich americké účty a skonfiškovať majetok nachádzajúci sa v Spojených štátoch amerických. „Americké sankcie voči Iránu by mohli mať priamy dosah na slovenské firmy v prípade, ak tieto spoločnosti podnikajú priamo v USA,“ povedal hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. Podľa neho slovenské firmy v Iráne podnikajú v rôznych sektoroch. „Napríklad ako je metalurgický, sklársky, elektrotechnický, vzduchotechnika, dodávky zubárskych kresiel a inej zdravotníckej techniky. Potenciálne zaujímavým odvetvím by mohol byť aj energetický a petrochemický priemysel,“ dodal Stano.
Pellegrini vlani vybavil v Iráne nový biznis
Začiatkom roka 2017 navštívila Irán aj slovenská obchodná delegácia vedená vtedajším podpredsedom vlády a súčasným premiérom Petrom Pellegrinim. V osemdesiatmiliónovej islamskej krajine majú ešte dnes dobré meno mašiny z bývalého Československa. Aj počas minuloročnej návštevy sa obchodné dohody v objeme 40 miliónov eur podarilo uzavrieť trom slovenským firmám. Tie sa priamo v Iráne mali podieľať na projekte zameranom na rozširovanie výroby pneumatík pre nákladné automobilové vozidlá a priamo zo Slovenska mali byť dodané napríklad strojársko-technologické systémy slúžiace na prípravu pneumatík. O možnom krachu biznisu pre prijatie amerických sankcií sa slovenské firmy nechceli vyjadriť.
Peter Pellegrini ešte počas minuloročnej návštevy Iránu priestor na vzájomný obchod videl aj v automobilovom priemysle a baníctve. „Priemerne sa v Iráne počas jedného roka vyrobí 1,4 milióna vozidiel. To je viac ako u nás a prípadná spolupráca môže byť zaujímavá pre slovenských subdodávateľov z automobilového priemyslu,“ uviedol ešte minulý rok Pellegrini. Podľa neho iránsku stranu zaujal projekt Technickej univerzity v Košiciach, kde vyvíjajú a testujú špeciálnu modernú technológiu hĺbkového vŕtania.
Kroky voči Iránu dosahmi pripomínajú európske sankcie voči Rusku za obsadenie Krymu, ktoré mali tiež negatívne ekonomické dôsledky pre niektoré slovenské regióny. V Prakovciach na východe Slovenska protiruské sankcie zasiahli výrobu odliatkov pre podvozky nákladných vagónov, ktoré boli dodávané práve do Ruska.
Slovensko obchoduje s Iránom cez tretie krajiny
V prípade Iránu je z pohľadu slovenského vývozu krajina až 74. najvýznamnejším trhom. Perspektívy teda až do krokov USA prevyšovali realitu. V roku 2017 vzájomný obchodný obrat dosiahol 28,9 milióna eur. Z tejto sumy bol slovenský export vo výške 18,6 milióna eur a dovoz z Iránu dosiahol sumu 10,2 milióna eur. „Slovenský export do Iránu tvoria komodity ako napríklad hnojivá, železo a oceľ, sklo a sklenený tovar, elektrické zariadenia, železničné a električkové lokomotívy a iné. Zároveň však upozorňujeme, že slovenské štatistiky neodrážajú reálne čísla bilaterálnej relácie, pretože veľká časť obchodu sa vzhľadom na nefunkčný bankový systém medzi Iránom a Európou uskutočňuje formou reexportu cez tretie krajiny,“ priblížil Stano. Tovar určený pre Irán sa v praxi do islamskej krajiny dostane napríklad cez Turecko, Spojené arabské emiráty, Arménsko či Rusko.
Pre obrovské zásoby ropy patrí Irán medzi najbohatšie krajiny Blízkeho východu. Krajina s 80 miliónmi obyvateľov je spojencom Sýrie a najsilnejším nepriateľom Izraela. Pár týždňov dozadu židovský štát zničil iránske raketové systémy nachádzajúce sa v Sýrii. Stalo sa tak v reakcii na rakety odpálené na židovský štát. Na upokojenie napätia obe krajiny vyzvali viacerí svetoví lídri.
EÚ sa nateraz nechce zmieriť so sankciami na Irán. Tento týždeň Európska komisia prijala normu, ktorá by mala európskym firmám pomôcť vyrovnať sa s dôsledkami amerických sankcií na Teherán. Norma umožní v EÚ neuznávať a nevykonávať rozsudky amerických súdov súvisiace so sankciami a nerešpektovať požiadavky vyplývajúce zo sankcií vrátane dožiadania zo strany amerických súdov. Európskym firmám dáva tiež právo žiadať odškodnenie za sankcie.