Dole by mali zamieriť aj ceny elektriny pre vybrané priemyselné podniky. Hovorí o tom pripravovaná novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby z dielne ministerstva hospodárstva. Von sa však zatiaľ dostala len predbežná informácia. Zmeny v systéme podpory obnoviteľných zdrojov (OZE) sa chystajú aj v ostatných členských krajinách.
V tejto chvíli nie je podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Maroša Stana ešte možné zverejniť detailnejšie informácie. Potvrdil však, že pôjde o komplexnú reformu podpory výroby z OZE na viac trhovo orientovaný typ podpory. Výrobca by mal byť po novom zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu a tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku. Tú však môže zmluvne preniesť na iného účastníka trhu.
Elektrina z OZE v porovnaní s konvenčnými zdrojmi je málo flexibilná z pohľadu regulácie energetickej sústavy.generálny riaditeľ spoločnosti Magna Energia Martin Ondko
„Základnou formou podpory pre všetky väčšie nové zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie bude podpora prostredníctvom príplatku,“ vysvetľuje Stano. Tento systém bude doplnený systémom podpory výkupom elektriny za vopred stanovenú cenu a doplatkom, ktorý sa bude vzťahovať na nové zariadenia s menším inštalovaným výkonom. „Zmeny sú pripravované s cieľom znížiť súčasné nastavenie podpory OZE novým zariadeniam, umožniť aukcie na nové zariadenia s vyšším výkonom,“ hovorí Stano. Pre existujúcich výrobcov sa majú podľa neho zachovať garantované práva podpory. Tie boli nastavené v roku 2009 formou výkupných cien s garanciou na 15 rokov. To odštartovalo boom výstavby zariadení vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie.
Novela by podľa Stana tiež mala presunúť povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na subjekty, ktoré sú lepšie prispôsobené na vykonávanie týchto činností. Išlo by o takzvanú centrálnu správu pre zelenú elektrinu. Centralizovať by sa mal výkup elektriny aj prevzatie zodpovednosti za odchýlky. „Spolu s prechodom na centrálnu podporu financovania sa vyrieši aj úhrada nákladov, ktoré vynaložia prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav v súvislosti s doterajšou podporou,“ tvrdí predbežná informácia k novele.
Foto: SHUTTERSTOCK
Problematické OZE
Problém s obnoviteľnými zdrojmi spočíva v ich nevyspytateľnosti – slnko nesvieti každý deň rovnako a tou istou silou nefúka ani vietor. Nestálosť zelených zdrojov tak musia v sieti vykrývať tie tradičné. „Elektrina z OZE v porovnaní s konvenčnými zdrojmi je málo flexibilná z pohľadu regulácie energetickej sústavy,“ upozorňuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Magna Energia Martin Ondko.
Zásadným problémom je však aj jej vysoká cena, ktorá je dvojzložková, vysvetľuje – tvorí ju cena výkupu určeného na straty a cena doplatku. Obe stanovuje regulátor. Doplatok je stanovený tak, „aby súčet doplatku a ceny výkupu tvoril znovu regulátorom stanovenú cenu výroby podľa typu zdroja", hovorí Ondko.
Takýto mechanizmus je podľa neho dlhodobo neudržateľný a vyžaduje zmenu. Problematický pre sústavu je previs produkcie zelenej elektriny, ktorý sa podľa súčasnej legislatívy používa na krytie strát v sústave. Je totiž väčší ako reálne straty sústavy. Súčasné nastavenie systému podpory elektriny z OZE tak generuje značné náklady systému. Hrozí, že ak sa tento systém nezmení, náklady sa budú naďalej zvyšovať, čo priznáva aj rezort hospodárstva v predloženej informácii k chystanej novele.
Lacnejšie pre firmy?
Ďalšia časť novely sa podľa predbežnej informácie bude týkať dlho sľubovanej možnosti zníženia nákladov na elektrinu pre priemyselné podniky. „Pomoc bude v súlade s usmernením o štátnej pomoci a bude sa obmedzovať na odvetvia, ktorých konkurenčné postavenie je vystavené riziku vzhľadom na náklady vyplývajúce z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov,“ tvrdí predkladateľ.
Podpora zelených zdrojov, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo, by nemala ísť na úkor zvyšovania koncových cien elektriny pre odberateľov, dôvodí v pripomienkovom konaní k predbežnej informácii Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). „Štát by sa mal spolupodieľať na pokrývaní nákladov systému takejto podpory,“ píše RÚZ. V súčasnosti musia distribučné spoločnosti vykupovať zelenú elektrinu prednostne za vyššiu cenu, ako je cena elektriny vyrobenej z klasických zdrojov.
Rozdiel sa čiastočne premieta do účtov odberateľov cez tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). Nie všetky poplatky sa do cien zahrnuli a regulačný úrad tak tlačí pred sebou dlh. Aj kvôli nemu rástli o tri percentá ceny elektriny, ktoré pre tento rok určil regulátor.
Na privysoké ceny sa podnikatelia sťažujú a dôvodia slabšou konkurencieschopnosťou ich výroby na európskom trhu. Zo zverejneného materiálu nie je zatiaľ celkom zrejmé, o aké zníženie cien by mohlo ísť. Známy je len cieľ, a tým je podpora konkurencieschopnosti pre vybrané podniky. „Z nášho pohľadu sú lepšie systémové zmeny, ktoré by viedli k plošnému poklesu ceny elektrickej energie pre podnikateľský sektor, než je len podpora vybraných subjektov,“ hodnotí návrh Ondko.
Práve o znížení cien elektriny cez TPS pre firmy sa hovorilo už veľmi dlho. Krátko po svojom nástupe o zmenách tarify hovoril minister hospodárstva Peter Žiga. Časť poplatku sa podľa jeho slov mala presunúť z pliec ľudí a podnikov na štát. O konkrétnych číslach však nehovoril. Neskôr sa počítalo s tromi verziami, ako by sa poplatky za elektrinu dali odľahčiť. Zatiaľ nie je jasné, ktorá sa do chystanej novely zákona dostane. Znižovanie cien elektriny bude totiž závisieť hlavne od voľných zdrojov v štátnej kase.