Oproti súčasnej podpore 207 eur na hektár môžu klesnúť až k hranici 100 eur. To môže zásadne ovplyvniť celkový prístup k podnikaniu na pôde a vytesniť z neho špekulantov, ktorých priťahovali bezprácne získané podpory.
Za zoštíhľovaním európskych podpôr sú brexit, rastúce výdavky na migráciu, ako aj bezpečnosť a obranu únie. A tiež to, ako a na čo sa využívajú priame platby v jednotlivých členských štátoch, Slovensko nevynímajúc.
Európska komisia chce ušetriť nie pár drobných, ale miliardy eur. Európsky komisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger hovorí o úsporách v rozsahu piatich až desiatich percent, ktoré sa dotknú poľnohospodárstva a kohéznych fondov.
"Komisia nemôže stopnúť vyplácanie priamych platieb, lebo ich poskytovanie je zakotvené v základnej zmluve o Európskej únii,“ povedal pre Pravdu Štefan Adam, ktorý pracoval niekoľko rokov v Bruseli a dnes vedie Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Podľa Adama sa treba pripraviť na to, že komisia škrtne v celej únii výdavky na greening – ozeleňovanie chotárov. Ušetrila by tak okolo 12 miliárd eur ročne.
Európsky súdny dvor totiž dospel k rozhodnutiu, že ozeleňovanie nesplnilo očakávané environmentálne ciele. Namiesto toho chce komisár Phil Hogan presmerovať zdroje na posilnenie riadenia rizík. De facto by to malo posilniť farmárov, ktorí poctivo obrábajú chotár. Peniaze by šli napríklad na poistenie úrody proti suchu, záplavám alebo na protierózne opatrenia. Prakticky by tak mohla vzniknúť aj na Slovensku bariéra pre tých, ktorí sa iba tvárili, že sú riadni hospodári.
Po prevalení škandálu s agrodotáciami na východnom Slovensku sa rozpútala medzi poľnohospodármi vášnivá diskusia o ďalšom smerovaní chlebového odvetvia. "Keď sa dnes povie poľnohospodár alebo poľnohospodárstvo, prvé, čo si ľudia predstavia, sú dotácie,“ povedal Ladislav Sedmák zo spoločnosti Agroris v Rimavskej Sobote, ktorá patrí k ojedinelým, no špičkovým slovenským výrobcom bravčového mäsa.
A kde je koncept rozvoja
Sedmák sa radí k mladej generácii poľnohospodárov tridsiatnikov a upozorňuje na to, že zužovať poľnohospodárstvo len na dotácie je príliš zjednodušujúce. Upozorňuje na to, že Slovensku už roky chýba vyvážená štátna poľnohospodárska politika, keď sa poľnohospodárstvo úplne dostalo mimo zorného poľa doterajších vlád, a aj medzi poľnohospodármi vládne nejednotnosť v otázke ďalšieho postupu.
Časť malých a mladých farmárov volá po dekoncentrácii a stropovaní priamych platieb, čo, naopak, predstavitelia veľkovýroby – teda družstiev a obchodných spoločností – považujú za návrh útočiaci na podstatu moderného a efektívneho podnikania na pôde. Tieto podniky totiž zabezpečujú 80 percent dodávok poľnohospodárskych produktov a v prípade mlieka až okolo 95 percent.
"Slovensko potrebuje zásadnú reformu využívania európskych podpôr v poľnohospodárstve, povedal pred týždňom na stránkach Pravdy Dušan Chrenek, dlhé roky vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý dnes pracuje na Generálnom riaditeľstve pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli.
Chrenek nabáda k tomu, aby sa podpory smerujúce do poľnohospodárstva zamerali na najmenej rozvinuté oblasti a diferencovali, čo podniky vyrábajú, koľkým ľuďom poskytujú prácu a udržiavajú tak vidiek v životaschopnom stave. Nalieha na to, aby sa viac pracovalo s produktmi, ktoré majú chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie alebo sú to zaručené tradičné špeciality.
Práve toto by mohla byť parketa, kde by sa mohla uplatniť kvalitná slovenská produkcia. Aká je však realita?
Naposledy získalo chránené označenie pôvodu stupavské zelé, ale stupavských pestovateľov kapusty možno spočítať na prstoch dvoch rúk. Rovnako chránená žitavská paprika alebo kedysi slávny klenovský syrec, ktorý sa vyvážal aj do Viedne a Nemecka, iba paberkujú na domácom trhu. Niet ani pomyslenia na to, že by sa mali vyvážať. A na Slovensku si nevieme urobiť poriadok ani s podvodnými výrobcami skalického trdelníka.
Čo je za úpadkom
Krajina však nezvláda na žiaducej úrovni nielen výrobu svojich ikonických výrobkov, ale dramaticky klesla výroba mlieka, ešte viac bravčového a hovädzieho mäsa, ovocia a zeleniny. To, čo sme vyrábali sami, vo veľkom dovážame, čo vyvrcholilo vlani historicky najvyššou pasívnou obchodnou bilanciou v objeme mínus 1,4 miliardy eur.
Za potravinovým prepadákom mnohí vidia dotovanie slovenského poľnohospodárstva, keď priame platby nepodporujú výrobu, ale iba tzv. údržbu poľnohospodárskej krajiny. Tento model sa rozšíril predovšetkým v oblastiach s horšími prírodnými podmienkami.
"Odviazanie priamych platieb od produkcie je jednou z príčin slovenskej poľnohospodárskej tragédie,“ myslí si predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. To viedlo k prudkému poklesu stád hospodárskych zvierat, v podhorských oblastiach Slovenska stačí na poberanie dotácií chovať len zlomok zvierat, a farmár má nárok na dotáciu. Konkrétne zaťaženie na trvalých trávnych porastoch je len 0,3 veľkej dobytčej jednotky na hektár, teda jedna tretina dospelej kravy alebo 500-kilogramového býka.
Dotácie podporujúce iba mulčovanie lúk a pasienkov mali na aktívnu živočíšnu výrobu omračujúci efekt. Porovnajme si Holandsko, kde je zaťaženie 1,7 veľkej dobytčej jednotky, alebo Bavorsko s podobným reliéfom ako Slovensko, kde majú zaťaženie jednu veľkú dobytčiu jednotku na hektár. Na Slovensku za posledných tridsať rokov klesli stavy dobytka o viac ako 1,1 milióna kusov, pri ošípaných bol pád ešte strmší, keď z pôvodného stáda 2,7 milióna ošípaných zostalo okolo 650-tisíc.
(Ne)spoločná agropolitika
"Európska únia síce hovorí o Spoločnej poľnohospodárskej politike, ale tá v skutočnosti nie je spoločnou, pretože to, čo vyhovuje krajinám západnej Európy, nevyhovuje Slovensku ani Česku,“ povedal Milan Semančík. Najväčšia samosprávna organizácia nesúhlasí predovšetkým so stropovaním priamych platieb, to, naopak, podporujú malí farmári.
To by sa mohlo dotknúť 1¤100 poľnohospodárskych podnikov, ktoré by pri obmedzení dotácií na stotisíc eur na veľkú farmu prišli o 120 miliónov eur. Keby sa však zarátali pracovné náklady na ľudí pracujúcich v týchto veľkých firmách, bolo by stropovanie znesiteľné, pretože ujma by sa znížila na 12 miliónov eur.
Rozpory medzi tzv. veľkými a malými farmármi sa aspoň v tejto chvíli zdajú neprekonateľné, a je to na škodu celého slovenského poľnohospodárstva.
"Možno by bola riešením jedna samosprávna organizácia s povinným členstvom. Máme totiž príliš veľa zväzov a komôr, ktoré rezortu pôdohospodárstva a vláde prezentujú rozdielne názory na to, ako sa má ďalej rozvíjať poľnohospodárstvo. Pritom sme dospeli k bodu zlomu a je najvyšší čas, aby sa veci riešili na prospech celej krajiny,“ myslí si farmár Kamil Boroš, ktorý hospodári v Jasovej v okrese Nové Zámky.