Firmy sú v situácii, keď nemajú príliš na výber. Pri nízkej nezamestnanosti a dostatku zákaziek prakticky v celej Európe môžu fabriky udržať výrobu len vďaka tomu, že ľuďom pridajú. Z kľúčového automobilového priemyslu na Slovensku sa rast platov prenáša aj do ďalších odvetví. Polepšiť si tak môžu nielen robotníci, ale aj kuchári, pokladníčky, ale napríklad aj pracovníci v administratíve.
„Predpokladáme tento rok rýchlejší rast miezd v priemysle, ktorý najvýraznejšie trpí nedostatkom zamestnancov. Práve ten by však mal so sebou ťahať aj rast platov v ostatných sektoroch vrátane služieb. Odvetvia mimo priemyslu sa totiž musia brániť odchodu zamestnancov do výrobnej sféry aj zvyšovaním mzdovej úrovne,“ povedala Jana Mesárová, manažérka personálnej agentúry Wincott People. Priemysel si pravdepodobne celý rok neudrží 8-percentný rast platov, keďže v mnohých firmách sú v januárových mzdách zarátané aj koncoročné odmeny, ale samotní zamestnávatelia považujú za reálny 5-percentný rast platov.
Ukázalo sa, že väčšina Slovákov vníma ako efektívnejší spôsob na zlepšenie svojho platu odchod z práce a nájdenie nového zamestnania, kde si vypýtajú vyšší plat.Nikola Richterová, PR manažérka portálu Profesia
Pracujúci v nedostatkových profesiách si polepšia
Z regionálneho pohľadu preťali vlani podľa Štatistického úradu SR priemerné platy hranicu tisíc eur v dvoch krajoch, a to v Bratislavskom a Trenčianskom. V Prešovskom a Nitrianskom kraji boli zase hrubé mzdy okolo 750 eur. Vo zvyšných štyroch krajoch zarábali ľudia od 800 do 900 eur. Otázkou je, či bude súčasný rast platov pokračovať. Akciové trhy vo svete prechádzajú čoraz viac rôznymi otrasmi a špekuluje sa, že o niekoľko rokov môže prísť kríza. Rizikom sú najmä lacné úvery a život ľudí na dlh, s ktorým sa nafukuje aj realitná bublina.
Nateraz s prudším rastom platov môžu tento rok počítať hlavne ľudia pracujúci v nedostatkových profesiách. „Dlhé roky pracujem ako pokladníčka v obchodnom reťazci a až v priebehu minulého roka mi viackrát zdvihli mzdu. Ak by som sa totiž dnes rozhodla odísť, vedenie prevádzky za mňa veľmi ťažko nájde náhradu a navyše nový človek nebude vedieť pracovať tak rýchlo ako ja,“ povedala pre Pravdu Alena Rybárová zo Žiliny.
Z jednoduchších pozícií sú aktuálne nedostatkoví operátori výroby, kontrolóri kvality, obrábači kovov a vodiči vysokozdvižných vozíkov. V tejto situácii sú po dlhých rokoch na koni zamestnanci. Odbory v žilinskom závode Kia Motors Slovakia si dovolili odmietnuť ponuku na 15-percentné zvýšenie platov v najbližších troch rokoch.
„Náš závod dlhé roky patrí k najúspešnejším v celom koncerne a my chceme pre zamestnancov dohodnúť vyšší rast platov. Práca je totiž náročná a ľudia si vyššie mzdy tvrdo odpracujú,“ uviedol šéf odborov v Kia Motors Slovakia Miroslav Chládek. Ten chce s vedením firmy len v tomto roku dohodnúť až o 8,98-percentný rast miezd. „Zároveň chcem o 20 centov zvýšiť príplatok za prácu v noci a v prípade uzatvorenia dohody sa mesačný plat robotníka v najrozšírenejšej tarifnej triede zdvihne o 117 eur v hrubom,“ dodal Chládek. Žilinská automobilka mala v roku 2016 obrat 5,6 miliardy eur a z tejto sumy dosiahla zisk 214 miliónov eur.
81-tisíc voľných pracovných miest
Miera evidovanej nezamestnanosti je na Slovensku aktuálne na úrovni 5,72 percenta a z úradov práce môže do zamestnania nastúpiť 158-tisíc ľudí. Napriek tomu firmy nedokážu ani s pomocou úradov práce obsadiť viac ako 81-tisíc voľných pracovných miest. „Kvalifikovaných ľudí je veľmi málo. Máme veľké ťažkosti s obsadzovaním pozícií kuchárov, pomocných kuchárov a čašníkov. Väčšinou sa mi hlásia ľudia bez kvalifikácie a práve z dôvodu nedostatku pracovnej sily dávam šancu aj im. Doteraz sa mi nakoniec vždy podarilo nájsť nových ľudí, ale sú s tým veľké starosti,“ povedal majiteľ gastronomického zariadenia v Bánovciach nad Bebravou Ivan Zdychavský. Ďalej je na slovenskom trhu práce už tradične nedostatok odborníkov od zváračov, elektrikárov až po IT špecialistov. Zároveň v Bratislave majú firmy najväčší záujem o administratívnych pracovníkov.
Napriek súčasným dobrým ekonomickým časom mnoho ľudí stále nepociťuje razantnejšie zvyšovanie miezd. Veľa zamestnancov sa totiž podľa prieskumov bojí ozvať a manažéri sami od seba tiež nezvyknú zdvíhať platy. „Ukázalo sa, že väčšina Slovákov vníma ako efektívnejší spôsob na zlepšenie svojho platu odchod z práce a nájdenie nového zamestnania, kde si vypýtajú vyšší plat. Až na druhom mieste skončilo platové vyjednávanie so šéfom,“ povedala Nikola Richterová, PR manažérka pracovného portálu Profesia. Hlavne vo veľkých nadnárodných koncernoch fungujú interné systémy, ktoré zamestnancovi automaticky ponúknu vyšší plat po tom, čo sa rozhodne odísť. No bez pohrozenia odchodom plat zamestnanca rastie oveľa pomalšie.
Nesprávne argumentovanie
Z prieskumov vyplýva, že ľudia tiež nevedia počas vyjednávania o zvyšovaní mzdy voliť správne argumenty. „Veľké množstvo zamestnancov často argumentuje napríklad tým, že sa im zvýšili súkromné náklady na život a práve preto by im mal ich zamestnávateľ zvýšiť plat. Argumenty by však mali byť úplne iné a ísť do platového vyjednávania s takouto taktikou je rozhodne nevhodné. Ak chce zamestnanec vyšší plat, mal by poukazovať na konkrétne výsledky, znalosti, pracovnú činnosť a podobne,“ dodala Richterová.
Zároveň v domácej ekonomike stále existujú profesie, pri ktorých firmy ani v časoch rekordne nízkej nezamestnanosti nie sú nútené razantnejšie zvyšovať mzdy. „Ide predovšetkým o ľudí v agrosektore na nekvalifikovaných pozíciách, ktorých nahrádza mechanizácia, podobné je to v lesníctve. Pri vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch je zoznam širší. Je prebytok sociálnych pracovníkov, environmentálnych manažérov, manažérov verejnej správy, filozofov či pedagógov. Vo všeobecnosti ide o ľudí, ktorí môžu nájsť uplatnenie v odbore iba vo verejnej sfére, kým tá súkromná po nich negeneruje prakticky žiaden dopyt,“ priblížila Mesárová.