S cenami stúpnu aj gastrolístky

Stravné lístky napriek výhradám voči nim stále platia a ich hodnota má teraz opäť stúpnuť. Zvýši sa o 22 centov, teda minimálna hodnota stravnej poukážky bude 3,6 eura, namiesto terajších 3,38 eura. Ministerstvo práce predpokladá, že účinnosť tohto opatrenia bude od 1. júna.

K zvyšovaniu stravného dochádza v zmysle legislatívy automaticky, a to v momente, keď ceny jedál a nápojov v reštauráciách, sledované Štatistickým úradom, stúpnu o 5 percent. „Je to logické, cieľom je, aby príspevok na stravu od zamestnávateľa zohľadňoval infláciu, v tomto prípade rast cien obedov,“ vraví Štefan Petrík, prezident Asociácie emitentov stravovacích poukážok. K úprave výšky stravného príde od prvého dňa v mesiaci nasledujúcom po zverejnení opatrenia ministerstva v Zbierke zákonov. Návrh opatrenia je zatiaľ zverejnený ako predbežná informácia, v rámci pripomienkového konania sa bude môcť vyjadriť aj verejnosť.

Zmena hodnoty stravného sa logicky bude týkať aj používateľov stravovacích kariet. „Mení sa výška minimálneho stravného na jeden deň. Na karte má zamestnanec ,stravné' podľa počtu pracovných dní, to znamená, ak tieto boli v minimálnej výške, zamestnávateľ by ich mal po zverejnení opatrenia ministerstva zvýšiť. Ak už dnes má zamestnanec od zamestnávateľa vyšší príspevok na stravné, nemusí príspevok zvyšovať,“ vraví Petrík.

Gastráče čelia aj kritike, Petrík ich však obhajuje. „Stravné lístky alebo stravovacie karty považujú za dobrý nástroj v 42 krajinách po celom svete vrátane krajín, ako je Švédsko, Nemecko či Francúzsko, nejde teda o žiadny slovenský výmysel. Forma lístkov či kariet umožňuje zabezpečiť, aby príspevok zamestnávateľa na stravu bol naozaj aj využitý na stravu. Pri hotovosti by nevedeli zamestnávateľ ani štát – ktorý túto formu podporuje cez daňovo-odvodové úľavy – garantovať, že ju zamestnanec využije na teplé jedlo,“ vraví Petrík. Podľa prieskumnej agentúry GfK Slováci potvrdili, že by hotovosť použili aj na iné veci. Každý druhý pripustil, že v prípade nahradenia gastrolístkov hotovosťou by chodil na teplý obed menej často. Práve motivácia k pravidelnému obedu je jedným z cieľov, pre ktorý štát podporuje stravné a v rámci neho aj gastrolístky.

Cena lístkov stúpne iba o pár centov, no pre obe strany, teda pre klienta reštaurácie aj pre čašníka je praktickejšie, ak je hodnota lístka okrúhla, rýchlejšie si vedia spočítať, koľko lístkov je potrebné pri platení použiť alebo akú hotovosť k lístku doložiť, keďže cena obeda býva často vyššia.

Aká je kvalita denného menu

Výhody lístkov obhajujú ich emitenti, teda firmy, ktoré ich dodávajú firmám. Kritizujú ich zas niektorí politici, podľa ktorých sa emitenti na tomto systéme obohacujú, pretože marže pre nich sú vysoké, ale zamestnanec by lepšie využil hotové peniaze. Emitenti však vravia, že ich tržby netvorí nič viac, ako poplatky za služby pre klientov a prevádzky. „Nominálna hodnota stravného lístka nie je ziskom emitentov. Podnikanie v sektore stravovacích poukážok je porovnateľné s inými podnikaniami a sú s ním spojené určité náklady. Naše marže sa pohybujú na oveľa nižších úrovniach ako v iných oblastiach obchodu,“ tvrdia. Pravda je, že v minulosti čelili podozreniu z toho, že si dohadovali ceny a vymieňali si citlivé informácie o obchodných partneroch, ovplyvňovali verejné obstarávania. Na viacerých si preto posvietil Protimonopolný úrad. Piatim z nich uložil pokuty za dve kartelové dohody vo výške takmer troch miliónov eur.

Podľa emitentov sú výhodou populárnych gastrolístkov odvodové a daňové výhody pre zamestnancov, slobodný výber miesta či spôsobu a času stravovania, keď pracujúci nie sú odkázaní len na „závodnú jedáleň“. Môžu si vybrať príjemnejšie prostredie alebo podnik s vyhovujúcejšou ponukou. Kritici gastrolístkov však namietajú, že okrem toho, že ich ľudia využívajú prevažne na nákupy v obchodoch, a nie na teplé obedy, na ktoré sú určené, reštaurácie majú s lístkami len problémy. Každý mesiac ich musia triediť, čo ich zaťažuje.

Je to aj o províziách

Emitenti však argumentujú, že profitom reštaurácií je vyšší záujem zo strany stravníkov a pravidelná klientela nezávisle od časových výkyvov v návštevnosti stravovacích zariadení. U mnohých podľa nich viedli práve stravovacie poukážky k zavedeniu denného menu. Prevádzkovatelia reštaurácií, do ktorých chodia ľudia na lacné „menúčka“, však namietajú, že tento spôsob stravovania veľmi znížil úroveň gastronómie. Jedálny lístok sa totiž pokúšajú zostaviť tak, aby sa cena obeda približovala k hodnote lístka, nech klient nemusí veľa doplácať, alebo aby nedoplácal vôbec, inak zamieri ku konkurencii. Uvariť za málo peňazí kvalitné jedlo sa však nedá za sumu, ktorú by pokryla hodnota lístka. Navyše obchodníci pri odovzdávaní lístkov oprávneným organizáciám za ne podľa odhadov platia provízie vo výške 5 až 7 percent.

Napriek všetkému stravovacie poukážky dnes na Slovensku využíva viac ako 800-tisíc ľudí. Systém stravných lístkov funguje od roku 1991, čiže už vyše 20 rokov. Z piatich firiem, ktoré na Slovensku vydávajú gastrolístky, sú na trhu už len štyri. Edenred koncom minulého roka pohltil menšiu spoločnosť Vaša Slovensko. Protimonopolný úrad sa fúziou nezaoberal, pretože podľa jeho hovorkyne Adriany Oľšavskej úrad „má kompetenciu posudzovať spojenia podnikateľov, len ak dosiahnu určitú zákonom nastavenú hraničnú výšku obratov“. „Do obratu podnikateľov podnikajúcich s gastrolístkami vstupuje hodnota sprostredkova­teľského poplatku, teda marža, a nie hodnota ceniny, teda gastrolístka. V prípade týchto spoločností nebola naplnená výška obratov predpokladaná zákonom na posúdenie koncentrácie,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa.

Firma Edenred sa po fúzii stala potenciálnou jednotkou na trhu, tržby oboch spoločnosti v roku 2016 spolu prekročili 15 miliónov eur. Tržby najväčšej z firiem v tomto segmente Le Cheque Dejeuner predstavovali 12,8 milióna eur. Od januára tohto roku sa premenovala firma Le Cheque Dejeuner a pôsobí pod názvom Up Slovensko. Okrem Edenredu a Up Slovensko vydávajú gastrolístky na Slovensku ešte spoločnosť Doxx a Sodexo Pass SR.