Podpredseda EK Valdis Dombrovskis, zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a jednotu kapitálových trhov pred novinármi v Bruseli uviedol, že európske hospodárstvo výrazne rastie a pozitívny hospodársky výhľad je spojený so zlepšením trhu práce a sociálnej situácie. Tento stav odzrkadľujú reformy vykonané členskými štátmi v posledných rokoch.
„Silné ekonomiky sú tie, ktoré riešia svoje slabosti dokonca aj v dobe, keď ekonomika rastie,“ opísal situáciu Dombrovskis. Spresnil, že ekonomika EÚ rastie najrýchlejším tempom za posledných desať rokov.
Zverejnených 27 správ o členských štátoch (okrem Grécka, ktoré je súčasťou stabilizačného podporného programu) poskytuje každoročnú analýzu EK o hospodárskej a sociálnej situácii v členských štátoch. Analýza poskytne členským štátom základy na vypracovanie svojich ročných národných programov (do polovice apríla) a tie spolu s národnými správami budú v máji základom návrhov eurokomisie na ďalšie kolo špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny Únie.
Slovensku dáva ekonomika šancu
EK v prípade Slovenska uviedla, že pozitívny ekonomický vývoj ponúka šancu na riešenie zostávajúcich štrukturálnych problémov a zvyšuje potenciál ďalšieho rastu. Slovensko dosahuje rýchly hospodársky rast. Prognózy naznačujú, že reálny HDP sa v roku 2017 zvýšil o 3,4 %, v roku 2018 by mal byť rast na úrovni 4 % a v roku 2019 dosiahne 4,2 %. Riešenie dlhodobých nedostatkov v oblasti začleňovania na trh práce, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, lepšej verejnej správy a boja proti korupcii by mohlo byť vhodným transformačným krokom pri čo najlepšom využití produktívneho potenciálu Slovenska a verejných prostriedkov.
EK očakáva, že v rokoch 2018 a 2019 sa výrazne zrýchlia súkromné aj vládne fixné investície a že zahraničný dopyt bude čoraz dôležitejším zdrojom hospodárskeho rastu. Najmä zásluhou rozšírenia výrobných a vývozných kapacít vo výrobnom sektore.
Komisia skonštatovala pozitívny vývoj na trhu práce, keď miera zamestnanosti sa zvýšila na 71,2 % (tretí štvrťrok 2017) a nezamestnanosť vlani klesla na 8,1 %. V strednodobom horizonte sa očakáva ďalšie zlepšenie na trhu práce, brzdou rozvoja je podľa Bruselu dlhodobá nezamestnanosť a obmedzené pracovné príležitosti pre znevýhodnené skupiny, nízka vnútorná mobilita a veľké rozdiely medzi regiónmi v okolí Bratislavy a východnou časťou krajiny, čo vidieť aj na nerovnomernom príleve zahraničných investícií.
Trh práce je tiež poznačený nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých odvetviach hospodárstva. Hlavnými prekážkami pre inkluzívny rast sú slabé výsledky vzdelávania a nerovnosť založená na sociálno-ekonomickom pozadí.
Pokrok, ktorý SR dosiahla v súlade s odporúčaniami EK z roku 2017, vidieť vo viacerých oblastiach politiky – v zlepšení nákladovej efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti, lepších aktivačných opatreniach pre znevýhodnené skupiny a lepších pracovných príležitostiach pre ženy. Sem zapadá aj komplexný plán na zníženie administratívnych a regulačných prekážok pre podniky.
Slabší pokrok eurokomisia vidí pri zlepšovaní kvality vzdelávania a zvyšovaní účasti Rómov na vzdelávaní, zlepšovaní hospodárskej súťaže a transparentnosti vo verejnom obstarávaní, a tiež pri zlepšení účinnosti justičného systému. Podľa EK nebol dosiahnutý pokrok v oblasti boja proti korupcii.
Komisia tiež skonštatovala, že pokiaľ ide o národné ciele v rámci stratégie Európa 2020, Slovensko je na dobrej ceste naplniť výzvy v oblasti zamestnanosti, znižovania emisií skleníkových plynov, využívania obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a zníženia počtu osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.
Jedenásť krajín má problémy
Komisia vlani v novembri začala hĺbkové prehodnocovanie 12 členských štátov s cieľom zistiť, či prekonávajú makroekonomickú nerovnováhu a aby posúdila závažnosť nerovnováh. Exekutíva EÚ dospela k záveru, že 11 z 12 skúmaných členských štátov čelí buď nerovnováhe, alebo nadmerným nerovnováham.
Nadmerná hospodárska nerovnováha hrozí Cypru, Chorvátsku a Taliansku. Nerovnováhe sú vystavené Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Slovinsko ako posledné zo skúmanej 12-člennej skupiny nie je vystavené žiadnej ekonomickej nerovnováhe.
Podľa eurokomisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho krajiny EÚ, ktoré trpia makroekonomickou nerovnováhou, sú zraniteľné v prípade hospodárskych šokov. Pripomenul, že nerovnováhy sú upravované vďaka prebiehajúcim reformám a oživeniu hospodárstva, čo posilní celú Európu. Ocenil najmä pokrok dosiahnutý v Bulharsku, Francúzsku, Portugalsku a Slovinsku voči situácii z minulého roka. Komisia však vo svojej analýze zdôraznila, že Bulharsko a Portugalsko musia vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie udržateľnej korekcie nerovnováh.
Prvýkrát sa v špecifických správach o členských krajinách venuje pozornosť presadzovaniu priorít Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného v novembri 2017. Komisia sa osobitne zamerala na analýzu výziev v oblasti zručností a na to, ako fungujú siete sociálnej bezpečnosti na vnútroštátnej úrovni.