Zatiaľ má Česko v zozname spolu so Slovenskom štyri potraviny – Tradičné špekáčiky, Liptovský salám, Spišské párky a Tradičné lovecký salám. Podľa výkonného riaditeľa Českého zväzu spracovateľov mäsa Jana Katina však nejde o absolútnu výhru, pretože bude platiť päťročné prechodné obdobie, v ktorom sa bude môcť „Pražská šunka“ vyrábať aj bez označenia a v horšej kvalite.
O možnosť mať na zozname aj šunku, sa usilovali českí výrobcovia od roku 2012. Výrobok označený žltomodrým európskym logom bude musieť vždy spĺňať presnú receptúru a technológiu výroby. Označenie môžu získať len výrobky, ktoré sú na domácom trhu sa používajú aspoň 30 rokov.
„Našim cieľom je zabezpečenie kvalitných potravín. U Pražskej šunky ide navyše o zachovanie tradičnej metódy výroby a receptúry, ktoré si údenári odovzdávajú desaťročia. Výrobcovia tejto vysoko akostné údeniny teraz budú môcť využiť európske logo, z ktorého zákazník jednoducho zistí, že si kupuje výnimočnú potravinu,“ uviedol minister poľnohospodárstva v demisii Jiří Milek (za ANO).
Podľa Katinu bude nová špecialita zapísaná v úradnom vestníku v marci. „Je tam ale päťročné prechodné obdobie, kedy sa nič nestane. Kto to bude chcieť vyrábať ako ZTS, tak to musí vyrábať podľa pravidiel, ale nebude to povinnosť ako ZTS vyrábať počas piatich rokov,“ vysvetlil. Podľa neho za prechodným obdobím je hlavne Slovensko, ktoré chcelo nižšie výrobné štandardy s vysokým nástrekom vody a možnosť prídavku hydinového mäsa. Podľa neho slovenská strana uvádzala, že by bez prechodného obdobia išlo o zásah do ich „biznisu“.
Za Pražskú šunku sa od polovice 19. storočia označuje jeden z najznámejších mäsových produktov, ktorý má pôvod v Prahe. Pre výrobu šunky najvyššej kvality sa využíva bravčové stehno, kde je pôvodný oválny tvar zachovaný použitím tzv. Pražského rezu.
„Zároveň ju však vyrábali a dodnes vyrábajú v ostatných európskych krajinách, napríklad v Taliansku, Rakúsku alebo Nemecku. Práve preto boli rokovania o udelení loga pomerne komplikované, zástupcovia Českej republiky sa museli s ostatnými členskými štátmi dohodnúť na presnom recepte aj spôsobe výroby,“ uviedol úrad.
Výrobcovia budú môcť používať tri varianty šunky – Pražská šunka na kosti má špeciálny výber a spracovanie mäsa, musí sa v nej použiť špecifický pomer bravčových stehien a nálevu. Pražská šunka bez kosti je zaúdená šunka najvyššej akosti, u ktorej je významným rysom dekoratívne povrchové krytie.
„Odlišujúcim prvkom je tiež typický vajcovitý alebo valcovitý tvar hotového výrobku,“ oznámil úrad. Pražská šunka v konzerve potom má charakteristický aspik v tenkej vrstve medzi šunkou a obalom.
Od roku 1992 sa snaží EÚ chrániť názvy poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov voči tretím krajinám. Označenia pôvodu sa dáva na tovar, o ktorom sú spotrebitelia presvedčení, že pochádza z jedného konkrétneho miesta. V Česku ide napríklad o českú rascu, žatecký chmeľ, nošovickú kyslú kapustu či Pohořelického kapra.
Únia obdobne chráni aj zemepisné označenie. ČR má zaregistrovaného Třeboňského kapra, juhočeskú nivu, olomoucké syrečky či české pivo.