O neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch sa na Slovensku hovorí už roky. Zneužívanie ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu väčšinou na úkor dodávateľa sa v uplynulých rokoch premietlo do zákona a niekoľkých jeho noviel. Ani tie však podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (SNS) nezabránili tzv. vykorisťovaniu dodávateľov zo strany obchodných reťazcov. Preto teraz prichádza s úplne novým znením zákona.
Matečná ho odôvodňuje tým, že zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú suverenitu Slovenska. „Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva. Z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej dodávateľ pristúpi na často jednostranne nevýhodné podmienky,“ tvrdí ministerka pôdohospodárstva.
Pri tvorbe zákona vychádzali jeho predkladatelia z analýzy stovky dodávateľov potravín do veľkých obchodných reťazcov. Tí okrem iného poukazovali na to, že na obchode s potravinami sa priživujú aj tretie firmy. Aktuálne platný zákon je podľa ministerky zastaraný a nevie riešiť množstvo kreatívnych nápadov, ktoré v potravinovom obchode vznikajú.
Dodávatelia poukazujú na to, že v praxi stačí, aby odberateľ (obchodník) len formálne službu pomenoval iným názvom a už nič neporušil. "Napríklad zákon zakazuje spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník nazve počítačové spracovanie údajov, to už žiaľ sankcionovať nemôžeme,“ vysvetlil Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR.
Zákon navrhuje skrátiť splatnosti faktúr pre dodávateľov potravín zo 45 dní na 30 dní a pri vybraných potravinách, ako sú mlieko, rožky a chlieb až na 15 dní. Cieľom je zvýšenie likvidity a zlepšenie cashflow dodávateľov potravín. „Neraz dochádza k situáciám, že obchodník predá tovar za deň a faktúru dodávateľovi zaplatí až 45. deň, čo nepovažujeme za férové a správne,“ objasnil Lapšanský.
Po novom bude možné predkladať podnety na neprimerané obchodné podmienky už aj anonymne. V súčasnosti totiž subjekt, ktorý je protiprávnym konaním poškodený, nie je vo väčšine prípadov ochotný toto konanie ministerstvu oznámiť a dodať k nemu podklady. Je totiž často od porušiteľa ekonomický závislý.
Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch zefektívňuje kontrolu a sprísňuje sankcie. Nové hranice poriadkových pokút budú pre fyzické osoby nepodnikateľov 3 000 eur, pre fyzické osoby podnikateľov 10 000 eur a pre právnické osoby až 100 000 eur oproti súčasnej sankcii 650 eur, ktorá kumulatívne mohla dosiahnuť maximálne 6 500 eur. Aj preto Lapšanský aktuálny zákon označil za bezzubý.
Obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) nepovažujú situáciu za takú dramatickú, ako ju opisuje návrh zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. Vzťahy medzi slovenským obchodom a dodávateľmi nie sú podľa členov SAMO (Billa, Kaufland, Lidl, Tesco a Metro) neprimerané, ale štandardné ako inde v Európe.
„Obchod je závislý od spotrebiteľov a rovnako od korektných vzťahov s dodávateľmi. Obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu preto veľmi citlivo vnímajú diskusiu o vyváženosti vzťahov v dodávateľskom reťazci – najmä v súvislosti s mnohými mýtmi a politizáciou, ktoré túto diskusiu poznačujú,“ uvádza sa v stanovisku SAMO.
Členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu mali možnosť vidieť návrh zákona pred vyše pol rokom, na ktorý reagovali viaceré sektorové združenia vrátane SAMO zásadnými pripomienkami. „Aktuálny návrh nepoznáme, ale stále tvrdíme, že maloobchodný trh je vysoko konkurenčný a jednotlivé strany sa vedia dohodnúť. Svedčí o tom aj nedávne založenie Iniciatívy pre férový obchod medzi potravinármi a obchodnými reťazcami, ktorí sa zaviazali k presadzovaniu férových obchodných postupov a skvalitneniu vzájomných vzťahov.“