V decembri medziročne vyskočili o 6,4 percenta. Naopak, cukor sa na trhoch medziročne prepadol o tretinu, ten zo slovenských pultov spadol za vlaňajšok oproti roku 2016 priemerne o vyše desatinu.
„V prípade kilogramu kryštálového cukru by sme sa tak v nasledujúcich mesiacoch mohli pokojne priblížiť k úrovni 0,70 eura,“ hovorí analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. Naposledy boli takéto nízke ceny pred troma rokmi. V niektorých obchodoch sa kilogram kryštálového cukru už teraz dá kúpiť aj za 0,75 eura. Ešte v lete minulého roka stál aj vyše 90 centov.
Koľko si priplatíme za potraviny | ||
---|---|---|
december 2017 | zmena za rok | |
slepačie vajcia 10 kusov | 2,47 € | + 1,12 € |
bravčové karé s kosťou | 1 kg 4,73 € | + 0,87 € |
trvanlivá saláma | 1 kg 7,47 € | + 0,52 € |
jemné párky | 1 kg 4,69 € | + 0,43 € |
čerstvé maslo 125 g | 1,37 € | + 0,42 € |
olivový olej panenský 500 ml | 5,66 € | + 0,32 € |
hrozno stolové 1 kg | 3,84 € | + 0,26 € |
včelí med 500 g | 3,85 € | + 0,22 € |
kuracie prsia 1 kg | 4,92 € | + 0,22 € |
smotana na šľahanie 250 ml | 1,19 € | + 0,21 € |
paradajky 1 kg | 2,16 € | + 0,13 € |
pasterizované plnotučné mlieko 1 l | 0,89 € | + 0,1 € |
káva 250 g | 0,95 € | + 0,06 € |
čokoláda mliečna 100 g | 1,04 € | + 0,06 € |
bryndza 125 g | 1,20 € | + 0,06 € |
jablká 1 kg | 1,32 € | + 0,3 € |
chlieb 1 kg | 1,25 € | + 0,02 € |
pivo 12° – fľaškové 0,5 l | 0,66 € | + 0,01 € |
pšeničná múka polohrubá 1 kg | 0,41 € | 0 € |
cestoviny vaječné 500 g | 1,28 € | – 0,01 € |
ryža lúpaná, varné vrecká 500 g | 1,06 € | – 0,03 € |
cukor práškový 1 kg | 0,92 € | – 0,04 € |
cukor kryštálový 1 kg | 0,80 € | – 0,06 € |
ZDROJ: ŠÚ SR, PRAVDA |
Za klesajúce ceny cukru môže skončenie kvót na jeho výrobu, ktoré vstúpilo do platnosti vlani v októbri. Európski farmári sa na to pripravili už vlani – zasadili o 16 percent viac cukrovej repy ako rok predtým. Tí slovenskí len o päť percent. Podľa odhadov analytikov by približne o toľko malo stúpnuť aj množstvo vyrobeného cukru. Liberalizácia trhu môže vyústiť do krízy podobne, ako to bolo pri zrušení kvót na mlieko.
„V prípade, ak by sa cena cukru príliš prepadla, mohlo by to byť pre niektorých producentov likvidačné,“ mieni analytička Poštovej banky Jana Glasová. Slovensko je v súčasnosti v produkcii cukru sebestačné. A to aj napriek tomu, že máme len dva cukrovary.
Zrušenie kvót na mlieko pred takmer troma rokmi prešlo rok nato do mliečnej krízy. Na trhu sa vytvoril prebytok mlieka, čo výrazne stiahlo nákupné ceny, ktoré navyše ťahalo dole ruské embargo na potraviny. Pre farmárov to bolo likvidačné, mnohí vyrábali do straty. Výsledkom bol minuloročný nedostatok mlieka na trhu a skokový rast cien. Ľudia to pocítili hlavne cez ceny masla, ktoré vyleteli o vyše dve pätiny. Koncom minulého roka sa 250 gramov masla predávalo aj za tri eurá.
Pri cukre je situácia trochu iná, keďže ide o ľahko skladovateľnú komoditu, ktorá sa dá jednoducho prevážať. Nemal by tak vzniknúť lokálny nedostatok, ktorý by vyhnal ceny do výšin ako pri mlieku.
Na Slovensku zlacnel cukor ešte koncom minulého roka. Kilo kryštálového cukru stálo vtedy 0,80 eura, čo bolo o šesť centov viac ako na sklonku roka 2016. Podľa údajov Štatistického úradu v decembri minulého roka spadli ceny kryštálového cukru v predajniach medziročne o 7,6 percenta, práškového o štyri percentá. „Do konca marca by sa priemerná cena mohla znížiť o ďalších 5 percent,“ odhaduje analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Zlacnieť by podľa neho mohli aj cukrovinky. Na burzách ide totiž dole aj cena kakaa.
Na ceny tlačí aj klesajúca spotreba tejto komodity v Európe. Cena rafinovaného cukru je aktuálne 290 eur za tonu, podľa Tomčiaka by mohla spadnúť na 270 eur za tonu. Ešte väčší pád by už odradil farmárov v Brazílii a Indii od pestovania cukrovej trstiny.
Výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku Radovan Roba pripomína aj druhú stranu lacnej komodity, ktorá sa podľa neho stáva atraktívnejšou pre potravinárov. „Máme prvé signály, že spracovatelia cukru sa za týchto podmienok začínajú pomaly odkláňať od izoglukózy smerom k cukru,“ poznamenal Roba. Vidí za tým hlavne lepšie vlastnosti cukru pri jeho ďalšom spracovaní a použití v potravinárskej výrobe.
Zrušené kvóty cítia aj pestovatelia cukrovej repy. Po novom nemajú zaručené minimálne ceny vo výške 26,29 eura na tonu repy, vysvetlila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Cukrovej repy sa vlani v krajinách západnej Európy zasialo viac ako po minulé roky. Reálne sa preto dá podľa Holéciovej očakávať aj v tohtoročnej kampani vyššia produkcia cukru a s tým spojený pokles cien. „Európsky trh je veľmi presýtený množstvom cukru, čo tlačí na ceny,“ hovorí. Situáciu komplikujú aj nerovnaké systémy podpôr pre farmárov v jednotlivých členských štátoch.
Na pultoch sa už zlacňovalo
Zrušenie kvót zasiahlo aj cenotvorbu v maloobchode. „Ceny cukru v maloobchodných predajniach boli upravované smerom nadol úmerne, ako ceny upravovali dodávatelia,“ skonštatoval generálny riaditeľ Coop Jednota Slovensko Ján Bilinský. Ešte v auguste 2017 sa ceny v predajniach siete pohybovali okolo 0,81 až 0,92 eura za kilogram. Prvé výrazné zlacnenie prišlo v októbri minulého roka, v predvianočnom období klesli na 0,74 až 0,75 eura za kilogram.
Situáciu na trhu so sladkým sortimentom pozorne sleduje aj reťazec Kaufland. Ceny však zatiaľ drží na stabilnej úrovni.
„Zrušenie kvót na cukor pre spoločnosť Billa v praxi znamená, že po novom má k dispozícii pre túto komoditu širší trh,“ hovorí jej marketingová riaditeľka Denisa Pernicová. Zníženie cien suroviny zaznamenali zákazníci na bežných aj akciových cenách kryštálového cukru. Ďalšie výrazné zmeny Pernicová zatiaľ neočakáva. Nižšie ceny cukru zatiaľ nevidieť na cenách sladkostí. Používajú sa v nich totiž aj iné suroviny, ktorých ceny nie sú stabilné a zvyknú vyskočiť, ako napríklad orechy či vanilka Bourbon.
„Treba si uvedomiť, že cena mnohých výrobkov je závislá od vývoja cien pri viacerých komoditách,“ vysvetlil hovorca reťazca Lidl Tomáš Bezák. Preto sa ešte nemusí zníženie ceny jednej položky, v tomto prípade cukru, z pohľadu zákazníka výrazne prejaviť na koncovej cene výrobku.
Väčšina výrobcov má tiež s dodávateľmi uzatvorené dlhodobé kontrakty. „Zmeny cien surovín sa tak do vstupných nákladov nepremietajú okamžite,“ doplnil hovorca spoločnosti Nestlé Slovensko Róbert Kičina.
Pri konečnej cene výrobku podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jany Venhartovej zavážia aj náklady na mzdy pracovníkov, logistiku, obaly, vývoj nových výrobkov či propagáciu. „Keďže momentálne sa v parlamente schvaľuje takzvaný sociálny balíček, ktorý ovplyvní aj potravinársky priemysel, je teraz len veľmi ťažké predpokladať, či budú výrobcovia upravovať svoje ceny vzhľadom na vývoj cien cukru,“ zdôraznila Venhartová. Ide o príplatky za prácu v noci, v sobotu a nedeľu či vo sviatok, ktoré majú byť vyššie od mája tohto roka. Svojim ľuďom tak budú musieť priplatiť aj potravinári.
Nahradí lacný cukor izoglukózu?
Izoglukóza či fruktózovo-glukózový sirup – teda sladidlá vyrobené z kukuričného škrobu bývajú v potravinárstve obľúbené nielen pre tekutú formu, ale hlavne pre nižšiu cenu. Cukor však v posledných mesiacoch výrazne zlacnel a môže byť preto vhodnejšou alternatívou. „Výrobcovia budú určite sledovať dlhodobejšie vyhliadky na komoditnom trhu s cukrom,“ poukázala Venhartová. V tomto prípade totiž nejde iba o cenu. Zmena receptúry so sebou prináša aj povinnosť zmeniť obal. V hre sú tiež chuťové preferencie spotrebiteľa, ktorý si nemusí „novú“ cukrovú chuť obľúbiť.
Keďže na Slovensku zohráva stále dôležitú úlohu cena, na mieste je podľa Venhartovej aj finančná analýza prípadnej zmeny sladidla. Do rozhodnutí výrobcov vstupuje aj európska politika – únia sa totiž snaží množstvo cukru v potravinách znižovať. „Takže nepredpokladám, že znižovanie ceny cukru povedie k zvyšovaniu jeho množstva v potravinách,“ myslí si Venhartová. Očakáva však, že na vývoj cien cukru zareagujú výrobcovia kukuričných sirupov, ktorí by mohli zľaviť z ceny. Tradične totiž bývajú lacnejšie ako repné sladidlo.
„Použitie cukrov a glukózových sirupov, respektíve ich vzájomného pomeru, je vo veľkej miere určené výrobnou technológiou a charakterom výrobku,“ spresnil za cukrovinkársky gigant Nestlé Kičina. Napríklad bonbóny BonPari sú podľa neho číre a hladké práve vďaka použitiu určitého pomeru oboch týchto ingrediencií.
Každá zmena receptúry je relatívne zložitý proces, vysvetľuje Kičina – výsledok musí zabezpečiť, že spotrebiteľ bude výrobok naďalej preferovať. Receptúra sa tak mení, len ak sa ňou zabezpečí dosiahnutie významných benefitov. „Fluktuácia cien surovín preto nevedie k okamžitým zmenám receptúry,“ uzavrel Kičina.