„Ekonomika odmeňuje skôr bohatstvo než tvrdú prácu miliónov ľudí,“ povedala riaditeľka charitatívnej organizácie Oxfam Winnie Byanyimaová pri predstavení správy zverejnenej pred summitom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.
Podľa Oxfamu súčasný svetový ekonomický systém umožňuje superboháčom byť ešte bohatšími, kým stovky miliónov ľudí ostávajú žiť v chudobe. Tým sa čoraz viac prehlbuje príjmová nerovnosť medzi elitou a „zvyškom sveta“.
Oxfam každý rok vydá túto chytľavú správu, ktorá však problém nevykresľuje správne. Počas uplynulých desaťročí sa miera nerovnosti výrazne znížila.Matt Kilcoyne z Inštitútu Adama Smitha
Tučné zisky firiem
„Vykorisťujú ľudí, ktorí šijú naše oblečenie, montujú naše mobily a pestujú potraviny, ktoré jeme. Zaisťuje to stálu ponuku lacných produktov, ale aj tučné zisky firiem a ich bohatých investorov.“
Podobný postoj nedávno zaujal aj Medzinárodný menový fond: „Nadmerná nerovnosť môže narušiť sociálnu súdržnosť, viesť k politickej polarizácii a v konečnom dôsledku spomaliť ekonomický rast.“
Oxfam navrhuje niekoľko opatrení, ktoré by pomohli zmierniť príjmovú nerovnosť. Jedným z nich má byť obmedziť príjmy akcionárov a vrcholových manažérov a zabezpečiť, aby všetci zamestnanci dostávali mzdu, ktorá im zaručí viesť život na primeranej úrovni.
Zamedziť daňové úniky
Malo by tiež dôjsť k vyrovnaniu výšky miezd medzi mužmi a ženami. Ženy, najmä v rozvojových krajinách, sú často na úplnom spodku príjmovej pyramídy, pričom robia najťažšiu a častokrát aj zdravotne najrizikovejšiu prácu. Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra (WEF) však pri súčasnom tempe znižovania rodovej nerovnosti budú ženy zarábať toľko čo muži približne o 217 rokov.
Najväčší boháči na svete verzus chudobní
Top 10 boháčov sveta (majetky v miliardách dolárov)
meno | majetok | zmena za rok | krajina | sféra činnosti |
---|---|---|---|---|
Jeff Bezos | 109 | +9,9 | USA | technológie |
Bill Gates | 94,3 | +2,4 | USA | technológie |
Warren Buffett | 91,7 | +6,4 | USA | rôzne |
Amancio Ortega | 76 | +0,7 | Španielsko | obchod |
Mark Zuckerberg | 74,8 | +2 | USA | technológie |
Carlos Slim | 66,1 | +4,6 | Mexiko | rôzne |
Bernard Arnault | 63,5 | +0,2 | Francúzsko | obchod |
Ingvar Kamprad | 56,5 | +4 | Švédsko | obchod |
Larry Page | 56,3 | +4 | USA | technológie |
Larry Ellison | 56,2 | +3,1 | USA | technológie |
ZDROJ: Bloomberg
Zrejme najdôležitejším opatrením však je zamedziť daňové úniky a presúvanie príjmov korporácií a bohatých jednotlivcov do daňových rajov. Tieto peniaze by mali byť využité na financovanie zdravotníctva a školstva. Podľa odhadu Oxfamu ak by existovala 1,5-percentná globálna daň z majetku miliardárov, tak by to stačilo na to, aby každé dieťa mohlo chodiť do školy.
Čierna listina krajín
Európska únia chce bojovať proti presúvaniu ziskov do daňových rajov napríklad aj vytvorením tzv. čiernej listiny krajín a teritórií, ktoré nie sú ochotné spolupracovať v boji s krátením daní. Štáty únie sa už dohodli, podľa akých kritérií budú „nespolupracujúce daňové jurisdikcie“ posudzovať.
Do úvahy sa berie daňová transparentnosť, spravodlivá podoba zdanenia a odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúce sa problematiky boja so znižovaním daňových základov a s presúvaním ziskov. Krajiny, ktoré sa ocitnú na čiernom zozname, by následne prišli o finančnú pomoc od medzinárodných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond (MMF) alebo Svetová banka.
Bohatí využívajú lobing či médiá
MMF uznáva, že „v praxi je náročné presadzovať reformy, ktoré prispievajú k znižovaniu príjmovej nerovnosti. Dôvodom je, že majetní jednotlivci majú obvykle oveľa väčší politický vplyv prostredníctvom lobingu, prístupu k médiám a väčšej angažovanosti v politickom dianí. Krajiny s nadmerne nerovnomerným rozdelením príjmov fungujú v rámci politických systémov, ktorým dominuje skupina elitných predstaviteľov.“
Fond napriek tomu zdôrazňuje, že zavádzanie takýchto reforiem je kľúčové v záujme zvyšovania rovnosti obyvateľov, ale je tiež jedným z činiteľov v rámci dlhodobo udržateľného ekonomického rastu.
Počet miliardárov stúpol vlani najstrmšie
Organizácia Oxfam urobila prieskum medzi 70-tisíc ľuďmi v desiatich krajinách, a dve tretiny z nich si myslia, že problém s príjmovou nerovnosťou je nutné urgentne riešiť. „Aj medzi politikmi a vrcholovými manažérmi je ťažké nájsť človeka, ktorého príjmová nerovnosť neznepokojuje. Ešte ťažšie je však nájsť niekoho, kto pre riešenie tohto problému aj skutočne niečo robí,“ povedala Byanyimaová.
Vlani pritom stúpol počet miliardárov najstrmšie v histórii údajov, uviedla švajčiarska banka Credit Suisse. Najnovšie sa titulom miliardár môže hrdiť 2¤043 ľudí.
Nie všetci však s pohľadom Oxfamu na túto problematiku súhlasia. „Oxfam každý rok vydá túto chytľavú správu, ktorá však problém nevykresľuje správne. Počas uplynulých desaťročí sa miera nerovnosti výrazne znížila po tom, čo Čína, India a Vietnam prijali reformy vo vlastníctve, znížili regulácie a zväčšili priestor na konkurenčný boj. Odvtedy tam platy prudko stúpli a to prispelo k rovnomernejšej distribúcii príjmov,“ uviedol Matt Kilcoyne z Inštitútu Adama Smitha.
Ohrozené sú častejšie ženy
Podľa neho sa v týchto krajinách za posledných 25 rokov každý deň podarilo z extrémnej chudoby vymaniť 138-tisíc ľuďom. „Venezuela pod vedením Chavéza a Madura prešla k socializmu, a teraz tam žije v chudobe 75 percent ľudí, ktorí nemajú prístup k potravinám či liekom. A pritom Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete.“
Aj Oxfam vo svojej správe uznal, že počet ľudí, ktorí trpia extrémnou chudobou, od 90. rokov 20. storočia klesá, ale upozornil tiež, že pretrvávajúca nerovnosť bráni viacerým ľuďom dostať sa z ťažkej situácie. V ťažko riešiteľnej životnej situácii sa pritom častejšie ocitnú ženy a ich deti než muži.
Príjmová nerovnosť ťaží aj Slovensko
Príjmová nerovnosť sa zväčšuje aj v malých krajinách, ako je Slovensko. Keď v minulosti Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj porovnávala príjmové rozdiely na Slovensku, vyšlo jej, že desať percent najbohatších Slovákov zarába takmer šesťnásobne viac ako desať percent najchudobnejších. Štát v posledných rokoch prijal viacero zmien s cieľom zaťažiť viac bohatých a odbremeniť chudobnejších.
Slovensko má zvýšenú sadzbu dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 25 %, ktorá sa používa pri výpočte dane z príjmov z tej časti základu dane, ktorá je vyššia ako 176,8-násobok životného minima. Zamestnancom s manažérskymi platmi štát opakovane dvíhal odvody, zaviedol tiež bankovú daň a odvody pre ziskové odvetvia.
Podnikatelia platili aj daňové licencie, ktoré sa však od úvodu tohto roka na návrh pravicovej časti koalície zrušili. Ľudia s nízkymi príjmami, naopak, platia nulové alebo minimálne dane z príjmu a štát im znižuje aj odvody a rýchlo dvíha minimálnu mzdu. Praxou je súbeh dávok a platu pre dlhodobo nezamestnaných.
Napriek tomu takmer 5-tisíc slovenských podnikateľov má sídlo v daňových rajoch a tu štátu unikajú peniaze. Pri obmedzení daňových rajov sa čaká na európske alebo svetové riešenie. Naposledy slovenský rezort financií informoval, že firmy ako Uber, Air B&B či booking.com budú musieť všetky príjmy plynúce z poskytovania služieb na území našej krajiny zdaňovať na Slovensku.
V prípade, že poskytovateľ služieb, ktorým je zahraničná spoločnosť, si na Slovensku nezaregistruje stálu prevádzkareň, uplatní sa režim takzvanej zrážkovej dane. To znamená, že z poplatku, ktorý podnikateľ odvedie zahraničnej spoločnosti za používanie jej platformy, mu bude zrazená 19-percentná alebo 35-percentná zrážková daň v závislosti od sídla skutočného príjemcu platby.
Slovenský rezort financií chce zatlačiť aj na zisky on line gigantov, ako je Facebook či Google. Tie celosvetovo na inzercii zarábajú miliardy. Na samotnom Slovenskom trhu ide o desiatky miliónov eur. Zdaniť on line giganty chce aj Brusel. Slovensko momentálne očakáva návrh komisie, týkajúci sa zdanenia digitálnej ekonomiky. Reálne by takéto dane v prípade dohody v Bruseli na základnej podobe a smerovaní zdanenia, mohli byť v našej legislatíve už na budúci rok, dodal k téme naposledy minister financií Peter Kažimír.