Trump je známy skeptickým postojom ku klimatickým zmenám a odsúhlasil vystúpenie USA z Parížskej dohody o boji proti globálnemu otepľovaniu. Práve klimatické zmeny budú hlavnou témou tohtoročného Davosu. Trump vystúpi so svojím prejavom v posledný deň summitu a napriek tomu, že do lyžiarskeho strediska príde 340 vrcholových politikov, Trump bude určite jednou z hlavných „hviezd“ podujatia. Okrem neho však na fóre v stredu vystúpi aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
WEF ako každý rok požiadalo expertov, aby zoradili riziká z hľadiska ich pravdepodobnosti a vplyvu. Spomedzi 30 globálnych rizík sa na najvyšších priečkach ocitlo všetkých päť environmentálnych rizík, od extrémneho počasia, cez stratu biodiverzity a kolaps ekosystémov, po veľké prírodné aj environmentálne katastrofy spôsobené človekom a tiež zlyhanie snáh o zmiernenie zmien klímy a prispôsobenie sa týmto zmenám. Extrémne počasie označili pritom odborníci za jedno z najväčších rizík. „Čoraz širšie hospodárske oživenie nám poskytuje príležitosť, ktorú si nemôžeme dovoliť premárniť,“ vyhlásil Klaus Schwab, zakladateľ a výkonný predseda WEF.
Lesné požiare, hurikány a záplavy
V predstihu pred začatím summitu v Davose vydala správu aj Svetová meteorologická organizácia (WMO). Podľa nej vlaňajší rok bol jedným z troch najteplejších rokov v dejinách meraní, s ktorými sa začalo v druhej polovici 19. storočia. Teplejšie ako vlani bolo len v rokoch 2015 a 2016, tieto dva roky však boli na rozdiel od vlaňajška výrazne ovplyvnené klimatickým javom El Niňo.
„Kým popierači klimatických zmien naďalej strkajú hlavy do piesku, globálne otepľovanie pokračuje v nezmenšenej miere,“ povedal denníku The Guardian profesor Michael Mann z Pensylvánskej univerzity. Dodal, že dôsledky tohto otepľovania sú lesné požiare, hurikány a záplavy. Zo správy WMO tiež vyplýva, že 17 z 18 najteplejších rokov od začiatku meraní zažil svet v tomto tisícročí.
Na pretrase bude aj príjmová nerovnosť
Napriek tomu, že svet v posledných rokoch zažíva solídny ekonomický rast, stále sa zväčšuje rozdiel medzi najbohatšou elitou a miliardami podpriemerne zarábajúcich. Aj zväčšovanie sociálnych rozdielov a distribúcia bohatstva má byť jednou z oporných tém tohtoročného Davosu.
Podľa organizácie Oxfam osem najbohatších ľudí sveta, ako sú Jeff Bezos z Amazon.com, Mark Zuckerberg z Facebook.com alebo Bill Gates z Microsoftu, disponuje takým majetkom ako 3,6 miliardy najchudobnejších ľudí planéty. Ide o technologických gigantov a práve preto sa do popredia dostávajú aj technologické riziká.
S nárastom používania strojov a digitalizácie mnohých procesov vo výrobe a manažmente, no najmä pre pomalé reakcie hospodárstiev jednotlivých krajín na tento trend a slabú diverzifikáciu pracovnej sily, nové technológie spôsobujú zvyšovanie nezamestnanosti. To do budúcna môže znamenať, že počty chudobných ľudí budú narastať a kapitál sa bude čoraz viac sústreďovať do rúk technologickej elity. "V blízkej budúcnosti sa dá očakávať, že automatizácia a digitalizácia spôsobia zníženie úrovne zamestnanosti a miezd a prispejú k zvýšeniu príjmov a bohatstva na vrchole distribúcie,“ konštatuje správa WEF.
Diskriminácia žien
Nezmenšujú sa ani rozdiely medzi pohlaviami. V roku 2017 sa globálny rozdiel v rodovej rovnosti rozšíril, a to po prvýkrát od začiatku merania v roku 2006. Miera rodovej nerovnosti v sektoroch ako zdravotníctvo, vzdelávanie či politika sa zvýšila z priemerných 31,7 percenta v roku 2016 na 32 percent v roku 2017. Nejde o veľký skok, ukazuje však, že situácia sa nezlepšuje. Príkladom môže byť aj summit v Davose. Spomedzi účastníkov tvoria ženy len 21 percent.