„Objem jedného milióna eur nezabezpečí konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov a potravinárov na spoločnom európskom trhu. Naša požiadavka je 70 miliónov eur. V budúcom roku sa budeme snažiť politikov presvedčiť o opodstatnenosti tejto sumy,“ zdôraznil predseda SPPK Milan Semančík.
Bilanciu potravinárskeho priemyslu negatívne podľa Holéciovej naďalej poznačuje fakt, že sektor je finančne poddimenzovaný a obchody predávajú len necelých 40 % slovenských potravín. „Ideálne by bolo aj to, aby sa v roku 2018 dosiahlo vyváženejšie postavenie vo vertikále prvovýrobca – spracovateľ – obchodník. Naďalej totiž výrobcovia a spracovatelia potravín pociťujú neférovosť obchodu vo vzťahu k dodávateľom. Pozitívne hodnotí predseda SPPK riešenie témy dvojakej kvality potravín na úrovni Európskej komisie (EK),“ poznamenala.
Okrem toho je podľa nej pre Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru ďalšou výzvou pre rok 2018 aj práca na podobe budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na roky 2021 až 2028. „Požiadavky smerom k EK sú zhrnuté v dokumente Bratislavská deklarácia, ktorú pripravila práve Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Dodnes sa k dokumentu pripojili agrárne samosprávy ôsmich krajín EÚ,“ doplnila.
„Máme predbežný prísľub od samospráv ďalších troch krajín, že tak urobia. A to je už iná váha našich požiadaviek smerom k EK. Čím viac nás bude, tým máme väčšiu šancu presadiť ich v Bruseli. Naším záujmom je vyrovnať podmienky na podnikanie v rámci celej EÚ,“ uzavrel hodnotenie roka 2017 predseda SPPK Semančík.