Americký Senát schválil daňovú reformu, ktorú dlhodobo presadzoval republikánsky prezident Donald Trump. Ide o najväčšie zmeny v daňových predpisoch od 80. rokov. Návrh bol schválený tesným pomerom hlasov 51 k 49 a nehlasoval zaň žiadny senátor za Demokratickú stranu. Proti bol aj jeden republikán.
Vzhľadom na komplikovaný legislatívny proces v USA ešte nie je možné hovoriť o konečnej forme Trumpovej daňovej reformy. Svoju verziu daňovej reformy už schválila Snemovňa reprezentantov, teraz začne dohadovacia procedúra Snemovne so Senátom. Na jej konci by mala byť spoločná podoba daňového plánu. Podľa analytikov je veľmi pravdepodobné, že prezident stihne súbor daňových zmien podpísať ešte pred Vianocami, ako plánoval. To by pre neho znamenalo najväčšie legislatívne víťazstvo v tomto roku. Trump po hlasovaní uviedol, že sa „podnikol ďalší krok, ktorý zaistí masívne daňové úľavy pre pracujúce rodiny“.
Ako napovedá aj tesný výsledok hlasovania, je veľká časť ľudí, ktorí s Trumpovou daňovou reformou nesúhlasia.Opozičný tábor demokratov, ekonómovia a verejné združenia kričia, že je to zákon nastavený pre bohatých, aby boli ešte bohatší. Takisto je to reforma, ktorá podľa nich dotlačí USA k čoraz vyššiemu zadlžovaniu. Dokonca aj republikánsky senátor Bob Corker nie je s návrhom daňovej reformy spokojný: „Nedokážem sa zbaviť obáv a hlasovať za zákon, ktorý …bude znamenať väčšie bremeno pre budúce generácie.“
Mimovládne organizácie pripúšťajú, že dane klesnú aj strednej vrstve, no tento pokles daňových výdavkov ľuďom nič neprinesie. Nedokáže totiž kompenzovať stále rastúce výdavky na vzdelanie, zdravotníctvo či sociálnu pomoc. Už roky sa mladí Američania sťažujú, že po úspešnom absolvovaní vysokej školy ostanú až „po uši“ v dlhoch a aj keď nájdu solídnu prácu, tak roky nie sú schopní si našetriť niečo pre seba či rodinu.
Oponenti daňovej reformy tvrdia, že bude výrazne výhodnejšia pre bohatých Američanov, hoci ju Trump propagoval ako vianočný darček pre strednú vrstvu. „Ten zákon prinesie prospech tým, ktorí sú už teraz na vrchole, tým, ktorí sú už teraz bohatí a vplyvní,“ povedal líder demokratov v Senáte Chuck Schumer.
Sadzba dane z príjmu právnických osôb v USA je teraz 35 percent, čo je najviac z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Máloktorý podnik však v skutočnosti takú vysokú daň platí. Americké ministerstvo financií uvádza, že vďaka rôznym výnimkám, úľavám a ďalším možnostiam, ktoré daňový zákon ponúka, je teraz efektívna daňová sadzba asi na 22 percentách. Návrh, ktorý presadzujú republikáni, zníži oficiálnu sadzbu na 20 percent. Bude tak nižšia ako napríklad v Austrálii, kde je na úrovni 30 percent, a podobná ako vo Veľkej Británii, kde podniky platia daň 19 percent. Na Slovensku je daň z príjmu firiem 21 percent.
Hlasovanie o daňovej reforme sa v americkom Senáte značne pretiahlo. Pôvodne sa predpokladalo, že sa o návrhu bude hlasovať už vo štvrtok. Potom sa hovorilo o piatkovom popoludní. Prieťahy spôsobili výhrady viacerých republikánskych senátorov, k návrhu sa preto až do poslednej chvíle dopĺňali rôzne dodatky. Demokrati si na zmeny vykonané na poslednú chvíľu a často uvedené do textu legislatívy len rukou sťažovali. Poukazovali na to, že nemali dostatok času si takmer 500-stránkový dokument preštudovať.
Zníženie daní podľa prepočtov pripraví americkú štátnu pokladnicu v nasledujúcich desiatich rokoch zhruba o 1,5 bilióna dolárov. Trumpova administratíva však predpokladá, že výpadok vykompenzuje odbúranie alebo výrazné obmedzenie odpočítateľných položiek a hlavne rýchlejší hospodársky rast. To však spochybnilo množstvo nezávislých ekonomických expertov. Nestranný senátny výbor pre dane upozornil na to, že Trumpove reformy sa v ďalšom desaťročí výrazne odrazia na raste federálneho deficitu. Inými slovami, dlh USA bude prudko narastať. Republikáni si sľubujú, že v situácii, keď sa americkému hospodárstvu darí, budú môcť touto daňovou reformou ovplyvniť voliča pred voľbami do Snemovne reprezentantov a časti Senátu. Konať sa budú budúci rok na jeseň.
Hlasovanie v Senáte zatienila aféra okolo Trumpovho bývalého bezpečnostného poradcu Michaela Flynna, ktorý v piatok priznal, že vyšetrovateľom podával lživé informácie o svojich stykoch s ruskými občanmi. Kontaktmi s nimi ho vraj poveril sám Trump v čase, keď bol prezidentským kandidátom.