Ide podľa neho o najrýchlejší rast v eurozóne, a to pod vplyvom pozitívneho ekonomického vývoja, ale aj pod vplyvom konkurencie medzi bankami.
Tempo rastu úverov domácnostiam je podľa Dvořáčka také, že sme sa dostali na najvyššiu úroveň v strednej a východnej Európe. “Pokladáme tempo za nadmerné,“ poznamenal Dvořáček. Ako doplnil riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni v NBS Marek Ličák, klienti pri poskytnutí úveru veľakrát dosahujú vyššiu úroveň dlhu ako umožňujú limity v zahraničí. Rast zadlženosti slovenských domácností je podľa Dvořáčka spojený s poklesom úrokových sadzieb. NBS na to podľa Dvořáčka upozorňuje už zopár rokov.
Vysoká miera zadlženosti prináša podľa centrálnej banky rôzne riziká. Zvyšuje sa zraniteľnosť domácností voči prípadným šokom, ako pokles príjmu alebo strata zamestnania. Nadmerný rast zadlženosti zvyšuje podľa Národnej banky Slovenska pravdepodobnosť finančných kríz a znižuje potenciál ekonomického rastu.
Silný rast úverov domácnostiam pokračoval podľa Ličáka aj napriek prijatým opatreniam NBS. Cieľom národnej banky však je, aby rast úverov bol v súlade s fundamentmi. Opatrenia Národnej banky Slovenska stanovili minimálne hranice pre vybrané parametre úverov a obmedzovali najmä najrizikovejších klientov. Národná banka bude situáciu rastúcej zadlženosti podľa Dvořáčka naďalej monitorovať a v prípade potreby je pripravená prijímať aj ďalšie opatrenia. Či už posilnením kapitálových vankúšov, alebo vykonaním zmien v oblasti zodpovedného úverovania.
Centrálna banka ďalej skonštatovala, že aj napriek poklesu úrokových marží si sektor udržiava ziskovosť. Úvery sa zvyšujú, rastú podľa Dvořáčka aj poplatky. Ku koncu septembra zisk bánk síce poklesol, avšak bez mimoriadnych vplyvov z roku 2016 bola celková ziskovosť stabilná a stabilizovať by sa mala postupne aj v ďalších rokoch. “Do budúcna udržanie ziskovosti ostáva výzvou,“ dodal Dvořáček.