V opačnom prípade by ekonomika spomalila, čo by sa prejavilo na mzdách, výbere daní, ale napríklad aj udržateľnosti penzií. Naposledy v treťom kvartáli tohto roka sa domáce hospodárstvo posilnilo o 3,3 percenta a plány sú, že do roku 2019 rast zrýchli na štyri percentá, čo by bolo spolu s Rumunskom najviac z celej EÚ.
Vláda najprv vyzývala podniky, aby v maximálnej miere zamestnávali Slovákov. Po tom, čo miera nezamestnanosti klesla k 6,4 percenta a firmy už často márne „lovia“ ľudí spomedzi zostávajúcich 175-tisíc nezamestnaných, sa trh práce voči cudzincom pootvorí. Štát od mája budúceho roku umožní ľahšie zamestnať cudzincov v regiónoch s nezamestnanosťou pod päť percent, do ktorých patrí 33 z celkovo 79 okresov najmä na západe a severe.
„Využitie existujúcich výrobných kapacít je na historicky maximálnych úrovniach. Ďalší rast požiadaviek na výrobu musí nutne vyústiť buď k rastu cien výrobkov, čím sa obmedzí dopyt po nich, alebo k investíciám do rozšírenia výroby a najímania nových ľudí zo zahraničia,“ hovorí analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Už teraz jedno zo štyroch nových pracovných miest obsadzujú cudzinci. Pri Rumunoch či Bulharoch nemajú firmy problém, keďže ide o členské štáty EÚ, v ktorej je voľný pohyb osôb. Obmedzenia sú napríklad pri Srboch, kde vláda plánuje zľaviť. Štát navrhuje, aby v jednej fabrike mohlo pracovať maximálne 30 percent ľudí z krajín mimo EÚ. Zabrániť sa zároveň má sociálnemu dampingu a dovezení zamestnanci tak vraj nebudú môcť pracovať za nižšie mzdy ako Slováci. Na Slovensku aktuálne pracuje takmer 46-tisíc cudzincov. Úrady práce napriek tomu aktuálne stále nevedia obsadiť takmer 83-tisíc voľných pracovných miest.
Nové fabriky časť zamestnancov preberajú iným podnikom a zároveň sa znižujú počty nezamestnaných. Úmerne s tým rastú aj platy. Napríklad americký Amazon v Seredi zamestnal už 1¤000 ľudí a ponúka zamestnancom plat 920 eur v hrubom pri plnej dochádzke a zarátaní 20-percentného bonusu. Okrem toho v Nitre už začína s nábormi Jaguar, ktorý plánuje postupne zamestnať 2¤800 ľudí. Zamestnancov hľadá aj japonská Minebea, ktorá chce v Košiciach do roku 2020 zamestnať 1¤100 ľudí. Belgický PUNCH Automotive zase ide v Detve vytvoriť 550 nových pracovných miest a výrobu rozširuje aj levická ZF Slovakia, a to o 750 nových pracovných miest.
Eurozóna rastie najviac za desať rokov
Domáca ekonomika síce nateraz výrazným prehrievaním ohrozená nie je, analytici jej však predpovedajú ďalší výraznejší rast. "Slovenskú ekonomiku by mali aj v nasledujúcich štvrťrokoch naďalej podporovať silnejúca spotreba domácností ťažiaca zo silného trhu práce a zlepšenej spotrebiteľskej dôvery, ako aj pokračujúce cyklické oživenie európskych ekonomík, ktoré by malo ťahať nahor aj slovenské exporty.
Postupne by však žezlo ťahúňa slovenskej ekonomiky mali preberať fixné investície, ťahané najmä silnejúcimi súkromnými investíciami predovšetkým v automobilovom sektore," skomentoval situáciu analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Prehrievanie nie je dobrý jav z dlhodobého hľadiska, pretože ak by rástli mzdy rýchlejšie ako produktivita, ekonomika by strácala konkurencieschopnosť. Zároveň ľahko nastane prílišný optimizmus, často akcelerujú ceny nehnuteľností a začnú sa poskytovať úvery aj na také projekty, ktoré sú zmysluplné len vo veľmi dobrých časoch, ale inak nie.
Keď zvonku príde negatívny šok, tak sa môže stať, že bankám narastú nesplácané úvery a v konečnom dôsledku bankový sektor môže zamrznúť a dôjde k pádu ekonomiky. Čím väčšie prehrievanie ekonomiky, o to je väčší pád v prípade negatívneho šoku.
Vývoj ekonomík v jednotlivých krajinách EÚ
krajina | rast HDP (v % medziročne) | ||
---|---|---|---|
2017 | 2018 | 2019 | |
Rumunsko | 5,7 | 4,4 | 4,1 |
Malta | 5,6 | 4,9 | 4,1 |
Írsko | 4,8 | 3,9 | 3,1 |
Slovinsko | 4,7 | 4,0 | 3,3 |
Estónsko | 4,4 | 3,2 | 2,8 |
Česká republika | 4,3 | 3,0 | 2,9 |
Poľsko | 4,2 | 3,8 | 3,4 |
Litva | 4,2 | 3,5 | 3,2 |
Bulharsko | 3,9 | 3,8 | 3,6 |
Lotyšsko | 3,8 | 2,9 | 2,6 |
Maďarsko | 3,7 | 3,6 | 3,1 |
Cyprus | 3,5 | 2,9 | 2,7 |
Luxembursko | 3,4 | 3,5 | 3,3 |
Slovensko | 3,3 | 3,8 | 4,0 |
Fínsko | 3,3 | 2,7 | 2,4 |
Holandsko | 3,2 | 2,7 | 2,5 |
Chorvátsko | 3,2 | 2,8 | 2,7 |
Švédsko | 3,2 | 2,7 | 2,2 |
Španielsko | 3,1 | 2,5 | 2,1 |
Európska únia (28 – s Britániou) | 2,8 | 2,1 | 1,9 |
Rakúsko | 2,6 | 2,4 | 2,3 |
Portugalsko | 2,6 | 2,1 | 1,8 |
Európska únia (27) | 2,4 | 2,2 | 2,0 |
Dánsko | 2,3 | 2,0 | 1,9 |
Eurozóna (19) | 2,2 | 2,1 | 1,9 |
Nemecko | 2,2 | 2,1 | 2,0 |
Belgicko | 1,7 | 1,8 | 1,7 |
Grécko | 1,6 | 2,5 | 2,5 |
Francúzsko | 1,6 | 1,7 | 1,6 |
Taliansko | 1,5 | 1,3 | 1,0 |
Veľká Británia | 1,5 | 1,3 | 1,1 |
Zdroj: Jesenná hospodárska prognóza Európskej komisie 2017
"Svetová ekonomika rastie najrýchlejším tempom za ostatných sedem rokov a tempo rastu ekonomiky eurozóny dosahuje dekádne maximum. Predstihové ukazovatele pritom hovoria o ďalšej akcelerácii tohto už teraz solídneho hospodárskeho rastu.
To značí, že aj naša ekonomika by mohla ešte viac stlačiť rastový plynový pedál smerom k štyrom percentám pri predpokladanom ďalšom raste investícií v súvislosti s výstavbou novej automobilky, vplyvom predpokladaného zrýchlenia čerpania eurofondov ako aj akcelerácie budovania dopravnej infraštruktúry, pričom predpokladáme, že súkromný dopyt bude takisto ďalej rásť," skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Veľmi dobre sa darilo aj nášmu hlavnému obchodnému partnerovi Nemecku. Rast nemeckého hrubého domáceho produktu dosiahol v treťom kvartáli tohto roka medzikvartálne tempo 0,8 percenta a v medziročnom porovnaní vzrástol až o 2,8 percenta, čím dosiahol najrýchlejšie tempo od začiatku roka 2014.
Slovensko je medzi najlepšími
Podľa jesennej hospodárskej prognózy Európskej komisie je tento rok hospodárstvo eurozóny vrátane Slovenska na dobrej ceste dosiahnuť najrýchlejšie tempo rastu za posledné desaťročie. Rast reálneho HDP sa odhaduje na 2,2 percenta.
To je podstatne viac, než sa očakávalo v jarnej prognóze (1,7 percenta). Aj hospodárstvo EÚ ako celok tento rok pravdepodobne prekoná očakávania a porastie až o 2,3 percenta, kým odhad na jar bol na úrovni 1,9 percenta. Prispela k tomu stále vysoká súkromná spotreba, silnejší globálny hospodársky rast a klesajúca nezamestnanosť.
Pokračuje vytváranie pracovných miest ťahané domácim dopytom, miernym rastom miezd, ako aj štrukturálnymi reformami v niektorých členských štátoch. Očakáva sa, že nezamestnanosť v eurozóne dosiahne tento rok priemernú výšku 9,1 percenta, čo je najnižšia úroveň od roku 2009. V prípade Slovenska sa predpokladá, že rast HDP dosiahne solídne tempo vo výške 3,3 percenta v roku 2017, 3,8 percenta v roku 2018 a štyri percentá v roku 2019.
Aj keď slovenská ekonomika má v roku 2019 rásť takmer najviac z celej EÚ, západná životná úroveň je stále podstatne vyššia. Hrubý domáci produkt na obyvateľa podľa parity kúpnej sily dosahuje na Slovensku asi 77 percent priemeru Európskej únie.
Situácia sa postupne zlepšuje. Platy tento rok štatisticky rastú priemerným 4-percentným tempom a idú hore viac ako ceny v obchodoch. „Prognóza predpokladá, že inflácia sa zotaví a dosiahne v roku 2017 hodnotu 1,3 percenta, a to najmä v dôsledku nárastu cien potravín a služieb,“ tvrdí komisia v jesennej prognóze. Cieľom Európskej centrálnej banky je dostať infláciu na úroveň 2 percent.
Po strmom raste môže prísť pád
Priaznivé ekonomické vyhliadky však majú svoje riziká. A to nielen v prípade únie ako takej, ale aj samotného Slovenska. „Hlavné riziká nepriaznivého vývoja sú vonkajšej povahy a súvisia so zvýšeným geopolitickým napätím (napr. na Kórejskom polostrove), s možným sprísnením globálnych finančných podmienok (napr. v dôsledku zvýšenia averzie investorov voči riziku), s hospodárskou úpravou v Číne alebo s rozšírením protekcionistických politík,“ tvrdí komisia.
V Európskej únii sa riziká nepriaznivého vývoja týkajú výsledku rokovaní o brexite, silnejšieho zhodnocovania eura a vyšších dlhodobých úrokových sadzieb. Zníženie neistoty a zlepšenie nálady v Európe, podobne ako silnejší rast vo zvyšku sveta by, naopak, mohli viesť k výraznejšiemu rastu, než aký sa predpokladá.
„Boli sme svedkami silného prehrievania v rokoch 2007 – 2008, následného dlhodobého podchladenia s príchodom krízy v roku 2009. V roku 2017 dosiahneme rovnovážny stav – teda produkčná medzera sa uzavrie. Pokračovanie súčasného rastu ekonomiky by malo postupne vytvárať napätia a nerovnováhy v niektorých sektoroch – mala by nadmerne rásť inflácia, mzdy, ceny nehnuteľností či investície. Preto je dôležité, aby domácnosti či firmy nepodľahli prehnanému optimizmu v nazeraní na budúcnosť, lebo po strmom raste prichádza vždy pád,“ uzavrel Fojtík.