Tento rok 25. novembra to bude 25 rokov od prijatia ústavného zákona o zániku ČSFR k 31. decembru 1992. Následne vznikli samostatné krajiny – Česká republika a Slovenská republika.
„Zatiaľ čo priemerná miera rastu ekonomiky v rokoch 1994 až 2016 je u ČR 2,6 percenta, v prípade Slovenska je to 4,1 percenta. To je do určitej miery dané nižšou základňou, z ktorej slovenská ekonomika rastie,“ uviedol hlavný ekonóm Cyrrus Lukáš Kovanda.
Ekonomická úroveň oboch krajín bola pritom v 90. rokoch značne rozdielna, upozornil hlavný ekonóm Deloitte David Marek. „V roku 1995 dosahoval HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily 76 percent priemeru EÚ v SR a 48 percent na Slovensku. Dnes je to 89 percent versus 77 percent,“ uviedol.
Vôbec najvyššie medziročné tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) zaznamenalo Slovensko v roku 2007, keď hospodárstvo krajiny stúplo aj vďaka novým závodom automobiliek o 10,8 percenta.
Následná globálna ekonomická kríza sa v slovenskom hospodárstve naplno prejavila v roku 2009, keď HDP krajiny klesol o viac ako päť percent. Pre najbližšie dva roky počíta slovenská centrálna banka so zrýchľovaním tempa rastu domácej ekonomiky až na 4,6 percenta v roku 2019, a to aj vďaka novým investíciám do automobilového priemyslu. Novú továreň na Slovensku, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut, stavia britská automobilka Jaguar Land Rover.
Česko zažilo najväčší ekonomický rast podľa Českého štatistického úradu v roku 2006, keď ekonomika stúpla o 6,9 percenta. Naopak, najväčší prepad rovnako v dôsledku celosvetovej krízy ČR zaznamenala v roku 2009, a to o 4,8 percenta. Tento rok Česká národná banka očakáva rast o 4,5 percenta a budúci rok o 3,4 percenta.
„Kým Slovensko je rýchlejšie, Česká republika sa dá považovať za stabilnejšiu ekonomiku,“ uviedol Marek. Zároveň je na Slovensku nezamestnanosť výrazne vyššia ako v ČR a rozpočtová politika je v Česku obozretnejšia, dodal.
Viditeľný rozdiel medzi oboma krajinami je potom podľa ekonómov v menovom vývoji. Kým Slovensko v roku 2009 prijalo euro, Česká republika zostala pri vlastnej mene.
„Vlastné mena v prípade ČR väčšinu času pôsobila skôr ako nárazník v prípade nepriaznivého vývoja, zatiaľ čo v prípade Slovenska bol vývoj meny ďaleko citlivejší na politické a ekonomické dianie,“ uviedol hlavný ekonóm ING Jakub Seidler. Ekonomický vývoj tak podľa Mareka ukázal, že euro nie je zásadným faktorom pre úspech či neúspech. Avšak podľa Kovandu prijatie eura predstavovalo pre Slovákov kľúčový faktor, ktorý ich motivoval k prijatiu liberálnych reforiem.
Hlavný ekonóm UniCredit Bank Pavel Sobíšek upozornil, že veľmi dramatický vývoj než celá ekonomika prekonal za uplynulých 25 rokov český bankový sektor.
„Celkový objem úverov bánk stúpol oproti januáru 1993 do tohtoročného septembra 5,5-krát, a to hlavne vďaka požičiavaniu domácnostiam, ktoré sa stali pre banky objemovo hlavným príjemcom úverov. Poskytovanie úverov domácnostiam stúplo dokonca 20-násobne. Na tejto expanzii majú leví podiel hypotéky, ktoré boli v roku 1992 v Česku ešte neznámym pojmom,“ uviedol.