O zostavení koalície budú zrejme rokovať dve strany, ktoré v kampani stavili na protiimigračnú kartu. To, že dostali nadpolovičnú väčšinu hlasov, odzrkadľuje situáciu v Rakúsku.
„Týka sa ma to bytostne,“ hovorí Július, ktorý býva v jednej z rakúskych dediniek, odkiaľ vyráža za prácou do Bratislavy. „Jednak z Rakúšanov cítiť čoraz rezervovanejší postoj voči cudzincom a potom je otázka, či budeme ďalej poberať v Rakúsku sociálne dávky a v akej výške a tiež, ako to bude na hraniciach, kde už teraz rakúske hliadky sporadicky zastavujú vozidlá smerujúce zo Slovenska do Rakúska a Slovákom kontrolujú doklady, ako by obe krajiny ani neboli v schengenskom priestore,“ dodal Július.
V parlamentných voľbách zvíťazila Rakúska ľudová strana (ÖVP) Sebastiana Kurza nasledovaná Sociálnodemokratickou stranou Rakúska (SPÖ) tesne pred protiimigračnou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). O koalícii zrejme bude Kurzova strana rokovať práve s treťou FPÖ.
Vyhrotená a radikálna politika môže viesť k tomu, že rakúski zamestnávatelia budú ešte prísnejší na pracujúcich cudzincov. Slováci sa niekedy sťažujú, že v Rakúsku sa síce dá zarobiť viac, ale ponúkaná práca je často fyzicky alebo psychicky náročná. Či už ide o robotníkov na stavbe alebo opatrovateľky.
„Výhra pravicových strán v Rakúsku prinesie do krajiny väčší protekcionizmus v oblasti ekonomiky, kultúry a spoločnosti. Dá sa očakávať, že sa mierne sprísnia požiadavky na pracovníkov zo zahraničia. Miera nezamestnanosti v krajine síce klesá, ale stále je vyššia oproti rokom 2008 až 2013. Rakúsko má teda dostatok voľných ľudí a bude sa snažiť o to, aby nadnárodné spoločnosti otvárali svoje centrály a továrne tam, nie na Slovensku, v Maďarsku či na Balkáne. Slováci, ktorí pracujú v Rakúsku, sa zatiaľ nemusia báť straty práce. V horizonte dvoch-troch rokov je však možné očakávať sprísnenie podmienok práce v Rakúsku,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Možno až 100-tisíc Slovákov v Rakúsku
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR v druhom štvrťroku tohto roka pracovalo krátkodobo, teda do jedného roka, v zahraničí 149,9 tisíca Slovákov. Ich počet však od minulého roka výraznejšie klesá. Súvisí to aj s pripravovaným brexitom, teda odchodom Veľkej Británie z Európskej únie, keďže mnohí Slováci sa obávajú, či budú mať rovnaké práva a budú môcť zostať v krajine aj potom. Podobne sa podľa odborníkov môže vyvíjať situácia aj teraz po rakúskych voľbách, keď mnohí Slováci budú zvažovať, či odísť do Rakúska pracovať, alebo nie. A tí, čo tam momentálne pracujú, či zotrvajú, alebo nie.
Podľa štatistík Slováci v zahraničí najviac pracujú v stavebníctve, v zdravotníctve, sociálnej pomoci a v priemysle. Najviac, teda 55,5 tisíca ľudí pracovalo v Rakúsku, nasledovala Česká republika s 37,7 tisíca pracujúcimi Slovákmi a Nemecko, kde si našlo uplatnenie 22,3 tisíca ľudí. Z regionálneho hľadiska si našlo prácu v zahraničí najviac ľudí z Prešovského kraja, keďže tento kraj má v súčasnosti celkovo vyše 10-percentnú nezamestnanosť. Časť ľudí pracuje v Rakúsku mimo oficiálnej evidencie a skutočné počty Slovákov v Rakúsku môžu siahať až k cifre 100-tisíc.
Ekonóm Tomčiak je však presvedčený, že pre Slovákov nebude tragédia, ak by sa aj práca v Rakúsku či Británii obmedzila. „Platy na Slovensku rastú. Predovšetkým v Bratislave je možné nájsť také pozície, ktoré sú rovnako dobre platené ako v Rakúsku. Ekonomický vývoj na Slovensku bude veľmi silný aj budúci rok a firmy budú hľadať nových ľudí. Určite bude vhodné predbežne sa informovať o možnostiach práce u nás,“ skonštatoval Tomčiak.
V budúcom roku bude v zrýchľovaní hospodárstva patriť opäť k lídrom v EÚ, s rastom na úrovni 4,2 percenta HDP. Na trhu práce preto pribúdajú nové pracovné miesta, pracujúcim sa bude zvyšovať plat rýchlejšie ako v tomto roku. Nezamestnanosť klesne na úroveň 7,3 percenta. Ako nedávno poznamenal minister financií Peter Kažimír, „zamestnávatelia vytvárajú nové pracovné miesta každý týždeň naprieč celou spoločnosťou“. V súčasnosti je podľa neho na trhu takmer 70-tisíc voľných pracovných pozícií.
Nebezpečné vlny nacionalizmu
Víťazstvo pravicových strán nielen v Rakúsku, ale aj inde v Európe je podľa odborníkov aj dôsledok niekoľkoročných dlhových problémov na juhu Európy a problémov s prijímaním imigrantov. "Európania sa síce dlhodobo považujú za tolerantný región, ale tento prístup sa mení.
Ochranárska nacionálna politika bude čoraz silnejšia. Obavy zo vzostupu rasovej neznášanlivosti by sme mali mať v prípade ekonomickej recesie. Ak by v najbližších rokoch prišlo hospodárske spomalenie, tak by sa hnev bežných ľudí obrátil proti neeurópskym rasám, vďaka čomu by prudko vzrástli preferencie ultrapravicových strán," komentoval Tomčiak.
„V základnom scenári by sa moci v hlavných európskych ekonomikách nemali chopiť antisystémové strany. Na druhej strane hlavnému politickému prúdu chýba väčší ťah na bránu v reformách hospodárskej politiky. Najmä keď ho k tomu nič nenúti pri stále nízkych úrokových sadzbách na dlhopisových trhoch. Z antisystémových politických mrakov síce nezaprší, no pokračovanie súčasného tradičného politického establišmentu tiež nie je pre budúcnosť Európy úplne dobrá správa. Len menej zlá,“ komentoval situáciu analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Briti by na protekcionizmus doplatili
Presné dôsledky nového rakúskeho smerovania, ktoré by malo byť podľa predstaviteľov, ktorí vyhrali v nedávnych voľbách, viac nacionalistické, sa teraz zanalyzovať nedajú. Na druhej strane Briti, ktorí si zvolili tzv. brexit, teda odchod krajiny z Európskej únie, už za uplynulý rok od referenda pociťujú viaceré negatívne dôsledky. A to najmä preto, že tamojšia vláda vyhlásila, že bude meniť podmienky na prácu a zotrvanie v krajine pre cudzincov.
Imigrácia bola a ešte stále je kľúčovým aspektom britského hospodárskeho rastu. Do problémov by sa po samotnom brexite, ktorý je naplánovaný na jar 2019, mohli dostať odvetvia s prevahou horšie platených miest, napríklad stavebníctvo, potravinársky priemysel či upratovanie.
V súčasnosti je vo Veľkej Británii 12 percent z 2,1 milióna pracovníkov v stavebníctve zo zahraničia, najmä z EÚ. Experti tvrdia, že aktuálne číslo je pravdepodobne ešte vyššie. Je predpoklad, že stavebníctvo v Británii príde o 175-tisíc pracovníkov, teda o 8 percent pracujúcich v tomto sektore, ak krajina nebude mať po brexite voľný prístup na jednotný európsky trh.
Aj britský štatistický úrad v tomto smere uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovenska, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú totiž prisťahovalci nielen ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ktorej sa britská pracovná sila vyhýba a nechcú alebo nevedia ju robiť ani ľudia z Ázie či Afriky, ale majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku. Britské firmy pritom jednotne tvrdia, že jednak zamestnanci zo zahraničia, ako aj voľný obchod s Európou musia byť chránené.