Gréci si však výmenou za pomoc od medzinárodných veriteľov (Európska centrálna banka, Európska komisia a Medzinárodný menový fond), museli v posledných rokoch poriadne uťahovať opasky. Zvyšovali dane, krátili dôchodky a platy štátnych zamestnancov, ako aj bojovali proti daňovým únikom rôznymi reštrikčnými opatreniami. Ekonomika krajiny sa stále z krízy spamätáva, aktuálne je v Grécku nezamestnanosť na úrovni 21,2 percenta. Tento rok, ako aj v roku 2018 by však tamojšie hospodárstvo malo rásť dvojpercentným tempom a počet ľudí bez práce by mal klesať. Na začiatku roka 2016 bol bez práce každý štvrtý Grék.
Odpustenie dlhov?
O odpustení dlhov Grécku sa hovorí už niekoľko mesiacov. K tejto otázke sa zatiaľ Nemecko a ďalšie krajiny eurozóny stavajú odmietavo. Podľa analytikov sa to však môže zmeniť už po jesenných nemeckých parlamentných voľbách. Grécko je pre nemeckých voličov veľmi citlivá téma, a preto sa prípadným odpustením ich dlhov bude nemecká vláda zaoberať až po voľbách.
V júli tohto roka Grékom Medzinárodný menový fond schválil ročný pôžičkový program v hodnote 1,8 miliardy eur. Ďalšie peniaze z 86-miliardového, tretieho, záchranného balíčka však uvoľní až po tom, čo sa dohodne s ostatnými veriteľmi na odpise časti z 314-miliárdového gréckeho dlhu. Podľa fondu je odpis časti dlhov Grécka nevyhnutný. Grécky dlh sa teraz pohybuje blízko 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo je druhá najvyššia miera zadlženia na svete po Japonsku.
Atény to skúšajú na trhoch
Grécko sa v júli tohto roka po trojročnej prestávke vrátilo aj na dlhopisové trhy. Ministerstvo financií v Aténach ponúklo investorom novú emisiu päťročných dlhopisov. Atény peniaze z predaja dlhopisov nutne nepotrebujú, krajina si však testuje trh, aby sa pripravila na koniec záchranného programu v budúcom roku. Slovenský minister Peter Kažimír (Smer) minulý týždeň v Bruseli povedal, že do budúcnosti by sa malo pristúpiť k prísnejšiemu dodržiavaniu fiškálnej disciplíny. Záchranné programy, ako ich teraz poznáme, napríklad aké sa uplatňujú v prípade zadlženého Grécka, by sa už nemali podľa neho uplatňovať. To by si však vyžadovalo vytvoriť plne funkčnú bankovú úniu, a spolu s ňou aj ochranu vkladov a podporu Jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií.
Grécko trápi najmä Grékov
Grécko už podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa „nikoho netrápi“. Riziko bankrotu krajiny a jej odchodu z eurozóny a následne z EÚ sa minimalizovalo, podľa neho sa teraz Európa sústredí najmä na odchod Veľkej Británie z Európskej únie, tzv. brexit. Po novom by sa opäť mohli zaviesť colné opatrenia, ktoré by predražili mnohé dovážané tovary do EÚ a naopak.
Kým trhy ani analytici už Grécku a gréckej kríze nevenujú takú pozornosť ako brexitu, samotní Gréci to riešia na dennom poriadku. Životný štandard Grékov sa za posledné roky krízy výrazne prepadol. Podľa prieskumu podnikateľskej konfederácie GSEVEE a prieskumnej spoločnosti Marc sa vlani viac ako 75 percentám domácností výrazne znížili príjmy. V tretine domácností je najmenej jeden člen nezamestnaný a 40 percent uvádza, že museli znížiť výdavky na potraviny. Zvyšuje sa aj počet ľudí, ktorí nie sú schopní platiť účty za energiu.