Britské domácnosti sa majú čoraz horšie

Plánovaný odchod Veľkej Británie z Európskej únie, ktorý by mal vyvrcholiť na jar 2019, už teraz výrazne okresáva životnú úroveň bežných Britov. Dôsledky tzv. brexitu sa už tretí mesiac za sebou ukazujú pri poklese spotrebiteľských výdavkov. Ide o najdlhší pokles od februára 2013. Briti si menej kupujú nové autá a pokles zaznamenali aj finančné domy, nakoľko sa znížil počet nových žiadateľov o hypotéku.

, 08.08.2017 15:00
ulica Foto:
Spotrebiteľské výdavky Britov klesajú najviac za poslednéštyri roky. Je za tým brexit. Ilustračné foto.
debata (30)

„Z týchto dát je zrejmé, že rast cien a stagnujúce platy dopadajú na peňaženky spotrebiteľov,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Visa pre Spojené kráľovstvo a Írsko Kevin Jenkins pre agentúru Reuters. Pre slabšie než očakávané zvyšovanie miezd britská centrálna banka minulý týždeň znížila svoj odhad hospodárskeho rastu krajiny tento rok z 1,9 na 1,7 percenta a v budúcom roku z 1,7 na 1,6 percenta.

Najväčší prepad v rámci spotrebiteľských výdavkov zaznamenala doprava a komunikácie, ako aj sektor s odevmi a obuvou, a to o 6,1 percenta. Pri odevoch to znamená druhý najväčší pokles za päť rokov. Slabá libra však odrádza Britov od ciest do zahraničia, svetlou stránkou spotrebiteľských výdavkov sú preto útraty v hoteloch a reštauráciách.

Inštitút pre fiškálne štúdie (IFS) prišiel nedávno so štúdiou, v ktorej tvrdí, že stagnujúci rast miezd a, naopak, stúpajúci rast cien v obchodoch môže mať v najbližších mesiacov väčší dopad na rozpočty britských domácností. Británia dováža aktuálne zhruba 30 percent z potravín predávaných v krajine, pričom drvivá väčšina pochádza priamo zo štátov EÚ.

Kým na Slovensku domácnosti vynakladajú na potraviny mesačne 16 percent zo svojho rozpočtu, v Británii 10 percent najchudobnejších ľudí tam míňa mesačne až 23 percent z mesačných príjmov na potraviny. Ľudia s najvyššími platmi v Británii minú na potraviny len 10 percent príjmu mesačne.

Podľa odborníkov môže ceny potravín v nasledujúcim období navýšiť pohyb menových kurzov, ale aj opätovné zavedenie colných taríf. Kurz libry od referenda vlani v júni klesol o 12 percent. Inflácia v dôsledku toho strmo vzrástla na štvorročné maximum. IFS pripomenul, že oslabenie libry ešte v rokoch 2007 a 2008 viedlo k 8,7-percentnému nárastu cien potravín v porovnaní s iným tovarom.

Ak by sa po brexite zaviedli tarify na základe podmienok Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podľa inštitútu by bežným ľuďom mohli zdražieť autá, mäsové a mliečne výrobky či letenky. Napríklad na autá by sa mohli uvaliť 10-percentné clá, na mäsové výrobky 9-percentné tarify a v prípade mliečnych produktov by to boli až 36-percentné clá pre import a export. Teraz clá nie sú, nakoľko sa tovary voľne pohybujú medzi EÚ a Britániou v rámci 500-miliónového jednotného voľného trhu.

Nedávny prieskum skupiny finančných služieb Scottish Friendly a inštitútu Social Market Foundation priniesol informáciu, že približne 46 percent britských domácností plánuje svoje výdavky v nasledujúcom období znížiť. Viac ako polovica z tejto skupiny pritom uviedla, že dôvodom sú rastúce životné náklady.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #životná úroveň #Brexit #Spojené kráľovstvo
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy