„Z týchto dát je zrejmé, že rast cien a stagnujúce platy dopadajú na peňaženky spotrebiteľov,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Visa pre Spojené kráľovstvo a Írsko Kevin Jenkins pre agentúru Reuters. Pre slabšie než očakávané zvyšovanie miezd britská centrálna banka minulý týždeň znížila svoj odhad hospodárskeho rastu krajiny tento rok z 1,9 na 1,7 percenta a v budúcom roku z 1,7 na 1,6 percenta.
Najväčší prepad v rámci spotrebiteľských výdavkov zaznamenala doprava a komunikácie, ako aj sektor s odevmi a obuvou, a to o 6,1 percenta. Pri odevoch to znamená druhý najväčší pokles za päť rokov. Slabá libra však odrádza Britov od ciest do zahraničia, svetlou stránkou spotrebiteľských výdavkov sú preto útraty v hoteloch a reštauráciách.
Inštitút pre fiškálne štúdie (IFS) prišiel nedávno so štúdiou, v ktorej tvrdí, že stagnujúci rast miezd a, naopak, stúpajúci rast cien v obchodoch môže mať v najbližších mesiacov väčší dopad na rozpočty britských domácností. Británia dováža aktuálne zhruba 30 percent z potravín predávaných v krajine, pričom drvivá väčšina pochádza priamo zo štátov EÚ.
Kým na Slovensku domácnosti vynakladajú na potraviny mesačne 16 percent zo svojho rozpočtu, v Británii 10 percent najchudobnejších ľudí tam míňa mesačne až 23 percent z mesačných príjmov na potraviny. Ľudia s najvyššími platmi v Británii minú na potraviny len 10 percent príjmu mesačne.
Podľa odborníkov môže ceny potravín v nasledujúcim období navýšiť pohyb menových kurzov, ale aj opätovné zavedenie colných taríf. Kurz libry od referenda vlani v júni klesol o 12 percent. Inflácia v dôsledku toho strmo vzrástla na štvorročné maximum. IFS pripomenul, že oslabenie libry ešte v rokoch 2007 a 2008 viedlo k 8,7-percentnému nárastu cien potravín v porovnaní s iným tovarom.
Ak by sa po brexite zaviedli tarify na základe podmienok Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podľa inštitútu by bežným ľuďom mohli zdražieť autá, mäsové a mliečne výrobky či letenky. Napríklad na autá by sa mohli uvaliť 10-percentné clá, na mäsové výrobky 9-percentné tarify a v prípade mliečnych produktov by to boli až 36-percentné clá pre import a export. Teraz clá nie sú, nakoľko sa tovary voľne pohybujú medzi EÚ a Britániou v rámci 500-miliónového jednotného voľného trhu.
Nedávny prieskum skupiny finančných služieb Scottish Friendly a inštitútu Social Market Foundation priniesol informáciu, že približne 46 percent britských domácností plánuje svoje výdavky v nasledujúcom období znížiť. Viac ako polovica z tejto skupiny pritom uviedla, že dôvodom sú rastúce životné náklady.