Brexit a možné clá Britániu prudko spomalia

Britov, ktorí aktuálne rokujú s Európskou úniou o podmienkach svojho odchodu zo spoločného európskeho bloku, čakajú roky prudkého spomalenia ekonomiky. Viaceré medzinárodné inštitúcie predpokladajú v súvislosti s pripravovaným brexitom, že sa zníži životná úroveň Britov. Ekonomický dosah pocítia aj Európania, najmä v prípade, že po brexite sa opätovne zavedú clá na dovážané a vyvážané tovary. Potom by si bežní ľudia priplatili najviac za autá, mäsové a mliečne výrobky a letenky.

, 27.07.2017 16:00
debata (14)
Infografika k brexitu a nových úpravách cla.

Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's pre neistoty súvisiace s odchodom krajiny z únie britský hospodársky rast môže byť ešte slabší, ako naznačuje jej už aj tak nepriaznivá prognóza. Agentúra predpovedá, že rast ekonomiky Británie sa v tomto roku spomalí na úroveň 1,4 percenta z vlaňajších 1,8 percenta. Spomaľovanie bude pokračovať aj v budúcom roku, britská ekonomika sa v roku 2018 posilní iba o 0,9 percenta. Ekonomický rast Británie bude brzdiť okrem neistoty aj vyššia inflácia, ktorá obmedzuje výdavky bežných Britov.

Briti majú v peňaženkách menej

Konzultačná spoločnosť IHS Markit nedávno informovala, že finančná situácia britských domácností sa začala zhoršovať. V júli tohto roka sa zhoršila najrýchlejším tempom za tri roky. Britské domácnosti preto obmedzujú väčšie nákupy v obchodoch, ale aj dovolenky. Odkladajú aj kúpu tovarov dlhodobej spotreby, teda napríklad nákup auta.

Trochu horšie údaje z britskej ekonomiky sú spôsobné predovšetkým brexitom a neistotou ohľadom spolupráce Veľkej Británie s Európou.
Boris Tomčiak, ekonóm spoločnosti Finlord

Podľa ekonómov aktuálne v Británii rastie inflácia rýchlejšie než platy. Preto sa Briti obávajú o budúce príjmy. Rast spotrebiteľských cien v Británii sa teraz blíži k trom percentám a je najvyšší takmer za štyri roky. Ročný nárast miezd je pritom pod dvoma percentami. Prudký vzostup inflácie Británia pociťuje od vlaňajšieho referenda o vystúpení krajiny z únie. Jej rýchlosť v tomto roku prekvapila aj centrálnu banku. Podľa jej najnovšej predpovede by vzostupný trend mal vyvrcholiť tento rok na úrovni 2,8 percenta, zatiaľ čo väčšina ekonómov očakáva minimálne tri percentá. Britská centrálna banka sa zatiaľ rozhodla na tohtoročný vývoj nereagovať zvýšením úrokových sadzieb.

Včera vydal britský štatistický úrad ONS najnovšie údaje o HDP krajiny. Ten sa za apríl až jún medzikvartálne posilnil o 0,3 percenta, po nepatrnom raste o 0,2 percenta v prvých troch mesiacoch tohto roka. Brzdou rastu bola slabá produkcia priemyselného sektora a stavebného odvetvia. Celkovo sa prognózy vývoja britského hospodárstva zhoršujú. Napríklad spoločnosť PwC očakáva, že britský HDP sa v tomto roku posilní o 1,5 percenta, pričom jej predošlá predikcia rátala s tohtoročným rastom britskej ekonomiky o 1,6 percenta. Dennis de Jong, výkonný riaditeľ maklérskej spoločnosti UFX.com, povedal, že Británia pravdepodobne smeruje k „nepríjemným úrovniam inflácie a podnikateľské podmienky sú náročné v dôsledku zvýšenej neistoty súvisiacej s brexitom“.

„Trochu horšie údaje z britskej ekonomiky sú spôsobené predovšetkým brexitom a neistotou ohľadom spolupráce Veľkej Británie s Európou. Na druhej strane posledné údaje musíme brať s rezervou a nepodliehať pesimizmu. Miera nezamestnanosti v krajine je na úrovni 4,6 percenta, čo je polovičný údaj oproti úrovniam z roku 2012. Keď sa ekonomika nachádza na vrchole cyklu, tak je vždy väčší priestor na zhoršovanie stavu ako na zlepšovanie. Trochu horšie údaje určite zaznamenáme aj v iných štátoch vrátane Slovenska, ktoré teraz expanduje na plný plyn. Stále ale platí, že ekonomický rast EÚ a Veľkej Británie je dobrý a do konca tohto roku nehrozí prepadnutie do recesie,“ poznamenal Boris Tomčiak, ekonóm spoločnosti Finlord.

Ak prídu clá, bude horšie

Brexit pocítia britskí, ale aj európski občania výraznejšie vtedy, ak sa nanovo zavedú clá na dovážané a vyvážané tovary. Teraz clám výrobky nepodliehajú, pretože sa pohybujú na otvorenom jednotnom európskom trhu. Po britskom vystúpení z únie, ktoré sa očakáva na jar 2019, však scenár môže byť iný. Nateraz sa hovorí o prechodných dohodách, ktoré by nemali znamenať dodatočné clá, no všetko je otázkou rokovaní.

Ak by sa však Briti s EÚ nedohodli, pravidlá, z ktorých plynú aj dodatočné tarify, by určovala Svetová obchodná organizácia (WTO). Napríklad na autá by sa mohli uvaliť 10-percentné clá, na mäsové výrobky 9-percentné tarify a v prípade mliečnych produktov by to boli až 36-percentné clá pre import a export. Brexit bude podľa expertov stáť britských spotrebiteľov deväť miliárd libier ročne pre dodatočné dovozné clá. Vývoz z Británie potom bude zaťažený novými clami v zahraničí vo výške zhruba 5,5 miliardy libier. Najhoršie odhady hovoria v prípade zavedenia nových taríf o strate 2,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, čo predstavuje zhruba 40 miliárd libier, až po stratu deviatich percent HDP. EÚ je pre Britániu najväčší obchodný partner, pretože z nej do európskych krajín smeruje viac ako polovica britského exportu. Naopak, v prípade tovarov z EÚ do Británie ide o 44-percentný podiel na exporte únie.

Pravidlá pre cudzincov po starom?

Podľa britského denníka The Times chce aktuálne britská vláda nielen v obchode, ale aj v otázke prisťahovalectva dvojročné obdobie, počas ktorého by cestovanie občanov z EÚ do Británie fungovalo podľa súčasných pravidiel. Britský denník The Guardian dokonca uviedol, že to môžu byť až štyri roky. Michel Barnier, európsky vyjednávač pre brexit, dostal pritom mandát, ktorým má zaistiť pre všetkých občanov únie, ktorí budú v Británii žiť k okamihu britského odchodu z EÚ, rovnaké práva ako mali pred brexitom.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #EÚ #Veľká Británia #Brexit
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy