Trump chce silnú obchodnú dohodu s Britmi

Veľká Británia a USA mali roky nadštandardné obchodné a politické vzťahy, v ktorých by chcel americký prezident Donald Trump naďalej pokračovať. Trump tak na summite štátov G20 v nemeckom Hamburgu reagoval na tzv. brexit, teda odchod Británie z Európskej únie. Briti totiž po odchode zo spoločného európskeho bloku budú musieť nanovo uzatvárať bilaterálne obchodné dohody so svetom.

11.07.2017 14:00
debata (3)

„Očakávam, že USA a Veľká Británia dosiahnu veľmi silnú obchodnú dohodu. Verím, že k tomu dôjde veľmi rýchlo,“ povedal Trump, ktorý sa na summite najvplyvnejších štátov sveta G20 stretol aj s britskou premiérkou Theresou Mayovou.

Reakcia na Trumpovo vyjadrenie nedala na seba dlho čakať. David Lidington, britský minister spravodlivosti, najnovšie tvrdí, že dohoda s USA ako kompenzácia za 500-miliónový jednotný trh EÚ stačiť nebude. „Bude však dobré, ak ju budeme mať. Práve tak ako obchodné dohody s rozvíjajúcimi sa ekonomikami v Ázii či Latinskej Amerike,“ povedal Ligington pre BBC.

Oficiálne by Briti mali z únie vystúpiť o dva roky. Internetový portál Politico uvádza, že aj po marci 2019 budeme svedkami tzv. prechodných obchodných dohôd, keď budú Briti obchodovať s úniou bez colných bariér, ale len pri obchodovaní s tovarmi. Pri službách či finančnom sektore by to platiť nemalo. Tam by sa mali zaviesť nové colné poplatky. Nastavenie nových obchodných vzťahov môže podľa Politica trvať aj niekoľko nasledujúcich rokov. Pre Slovensko je tento scenár nateraz priaznivý, pretože ročne krajina do Británie vyváža tovar v hodnote približne piatich percent hrubého domáceho produktu. Ide najmä o autá. Aj bez ciel by však tovary prúdiace z a do Británie podliehali počas prechodnej obchodnej dohody regulačným podmienkam, ako je napríklad dokazovanie pôvodu a dokladovanie rôznych licencií a povolení.

V prípade, že by predsa len došlo k tvrdému brexitu a návratu k pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO), opätovne by sa zaviedli clá na tovary. Podľa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) by strata na hrubom domácom produkte (HDP) Británie mohla do roku 2030 predstavovať 7,5 percenta, kým pri mäkkom brexite by to bolo na úrovni 5 percent HDP. Poškodilo by to aj obchod únie. Napríklad Národná banka Slovenska vyrátala, že v dôsledku brexitu sa v krajine do roku 2020 vytvorí zhruba o 5– až 6-tisíc pracovných miest menej, ako keby sa žiaden brexit neudial.

Vince Cable, bývalý britský minister obchodu (2010 až 2015) a možný budúci líder strany Liberálnych demokratov včera pre BBC povedal, že brexit možno nebude. Obrovské rozpory vo vnútri labouristov aj konzervatívcov a zhoršujúci sa stav ekonomiky podľa jeho slov prinútia ľudí prehodnotiť svoje predchádzajúce postoje. „Ľudia si uvedomia, že sme nehlasovali preto, aby sme potom schudobneli. Myslím si preto, že do popredia sa opäť dostane otázka zotrvania Británie v Európskej únii,“ povedal Cable.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 3 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Donald Trump #Brexit #Theresa Mayová