Africký mor na Slovensko útočí zo západu aj z východu

Slovensko čelí zvýšenému riziku, že na jeho územie môže byť zavlečená nebezpečná nákazlivá choroba africký mor ošípaných. Choroba sa k slovenskému územiu šírila doteraz od severovýchodu. Pred troma rokmi ju zaregistrovali v Poľsku, veľmi zamorená je Ukrajina. Najnovšie zachytili výskyt moru v Zlíne na Morave. Slovensko sa ocitlo v morových kliešťach.

03.07.2017 11:00
debata

Na hrozbu nákazy z východného smeru reagovala Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) vyhlásením 30-kilometrového nárazníkového pásma. Zakázala dovoz ošípaných a tepelne neopracovaných výrobkov z bravčového mäsa z Ukrajiny. Podobné opatrenia sa chystajú aj na západnej hranici. Ich rozsah bude závisieť od toho, do akej miery je infikovaná samotná Česká republika.

Slovenské prasatá sa ocitli v morových... Foto: SHUTTERSTOCK
prasa, prasatá Slovenské prasatá sa ocitli v morových kliešťach. Africký mor ošípaných bol zaznamenaný na Ukrajine, v Poľsku a v Česku.

Českí veterinári skúmajú, akým spôsobom sa nákazlivá choroba ocitla na území východnej Moravy. Zatiaľ ešte nie je jasné, ako sa nakazili tri uhynuté diviaky, ktoré objavili v Zlíne.

„Hovoril som s českým aj poľským kolegom. Poliaci sa domnievajú, že nákaza sa k nim mohla v minulosti dostať dopravou,“ povedal ústredný riaditeľ slovenského potravinového dozoru Jozef Bíreš. Nebezpečnými bodmi sú najmä parkoviská s odpadkovými košmi, kde končia aj zvyšky nedojedených potravín. Ak boli z bravčového mäsa z krajín, ktoré sú napadnuté africkým morom ošípaných, mohli sa stať zdrojom šírenia nákazy.

Dva diviaky, ktoré uhynuli na Morave, našli neďaleko zlínskej nemocnice. Pracujú v nej aj občania z Ukrajiny. Na frekventovanej ceste vedúcej na Slovensko zastavujú na parkoviskách na oddych aj kamióny z Ukrajiny, ale aj z Pobaltia. Litva, Lotyšsko, Estónsko sú takisto krajiny s výskytom afrického moru ošípaných. Nedá sa teda vylúčiť, že zvyšky z tepelne neopracovaného bravčového mäsa – klobás, slaniny, šunky skončili v smetiakoch, kde sa k nim mohli dostať diviaky.

Ak by sa potvrdila automobilová stopa nákazy, potom je zraniteľné aj Slovensko, veď podobne ako Česko je tranzitnou krajinou kamiónov smerujúcich z východu na západ Európy a opačne. Pri vstupe z Ukrajiny na Slovensko sa kontrolujú všetky autá. Keď pasažierom objavia potraviny, zhabú ich. Ročne veterinári s colníkmi skonfiškujú podľa Jozefa Bíreša do dvoch ton potravín. Najmä pri kamionistoch sa nedá vylúčiť, že sa im podarí nejaký občerstvovací potravinový balíček prepašovať. Ak zvyšky potravín skončia v odpadkových košoch, môže to byť potenciálny zdroj nákazy.

Ako sa veci majú, ukážu najbližšie dni. Českí veterinári vytýčili v okruhu desiatich kilometrov zónu, v ktorej platia prísnejšie pravidlá chovu ošípaných. Ide o 40 obcí, kde chovatelia musia odovzdať súpis všetkých chovaných prasiat. Ak zbadajú zmenu zdravotného stavu zvierat, musia ju okamžite hlásiť veterinárom. Poľovníci nesmú vo vymedzenej zóne loviť a kŕmiť diviaky. Informovala o tom včerajšia MF Dnes.

Štátna veterinárna a potravinová správa nabáda slovenských občanov žijúcich v moravsko-slovenskom pomedzí, aby až do vyjasnenia situácie nenakupovali bravčové mäso a tepelne neopracované výrobky z neho v Zlínskom kraji. „Africký mor ošípaných je síce choroba, ktorá sa zo zvierat neprenáša na ľudí, ale títo ju môžu zavliecť do svojich malochovov alebo ak pracujú na farmách ošípaných, aj do veľkochovov. Princíp predbežnej opatrnosti je na mieste,“ vyzýva Jozef Bíreš.

Pri úlovkoch diviakov z revírov pohraničných oblastí platí pre poľovníkov zásada, nechať mäso prehliadnuť. „Každý odstrelený kus musí byť vyšetrený,“ pripomína Jozef Bíreš. V snahe skvalitniť monitoring navrhol šéf veteriny uplatniť štandardné opatrenie Európskej únie, ktorým je výplata nálezného. Dostanú ho ľudia, ktorí objavia uhynutého diviaka. Odborné vyšetrenie prinesie jasno, čo bolo príčinou úhynu zvieraťa. Prevencia vrátane vyhlásenia mimoriadneho nárazníkového pásma pozdĺž celej slovensko-českej hranice však stojí peniaze. ŠVPS už o ne rezort požiadala, aby v prípade zvýšeného rizika mohla urýchlene prijať mimoriadne opatrenia.

Slovensko v nedávnej minulosti čelilo klasickému moru ošípaných. Ani táto choroba nie je podobne ako africký mor prenosná na ľudí, ale tam, kde sa vyskytne, likviduje sa celé stádo. „Africký mor ošípaných je čiernou morou chovateľov ošípaných, veď končí smrťou všetkých napadnutých zvierat,“ povedal predseda Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich.

Na Slovensku zostalo z niekdajšieho počtu 2,5 milióna zvierat (rok 1990) už len 600-tisíc ošípaných. Africký mor by mohol definitívne položiť domácu výrobu bravčového mäsa na lopatky. Preto je dôležité podniknúť všetky kroky zabraňujúce šíreniu nákazy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo