Trinásť štátov proti Nord Streamu II.

, 28.06.2017 07:00

Plynovod Nord Stream II to nemá isté. Zasiahla voči nemu Európska komisia, ktorá chce vstúpiť do rokovania s ruským plynárenským gigantom. V pondelok sa v Bruseli prvýkrát neformálne rokovalo o mandáte na rokovanie pre Európsku komisiu.

Mandát získal podporu trinástich členských štátov. Oficiálne by ho mali členské štáty odklepnúť na jeseň pod estónskym predsedníctvom. Práve to patrí na rozdiel od Nemecka k odporcom plynovodu.

„Som určite optimistický k získaniu (formálneho) mandátu, ale viem, že to je len začiatok debaty,“ povedal v utorok agentúre Reuters komisár pre energetiku EÚ Maroš Šefčovič. Práve on za žiadosťou o mandát stojí. Ešte v polovici júla sa vyjadril, že stavba plynovodu má „potenciálne negatívny vplyv na krajiny strednej a východnej Európy“. Devastujúca by mohla byť podľa neho aj pre Ukrajinu, ktorá by tak prišla o tranzit ruského plynu.

Práve tieto krajiny proti plynovodu dlhodobo protestujú. Ak by sa preprava plynu výraznejšie odklonila mimo Slovenska, štátny rozpočet by mohol prísť o milióny eur. Za rok 2015 zaplatil slovenský prepravca zemného plynu na dani z príjmu, mimoriadneho odvodu a dividend takmer 355 miliónov eur.

Rokovania medzi komisiou a Ruskom by však mali byť nielen o pravidlách pre fungovanie prevádzky plynovodu. Komisia chce zatlačiť aj na zachovanie dlhodobého tranzitu cez Ukrajinu po roku 2019. Teda po dostavbe baltskej trasy. Nový plynovod totiž Ukrajinu obchádza.

Prísť tak môže aj o dve miliardy dolárov ročne (takmer 1,788 miliardy eur). „Potrebujeme jasné záruky, že akýkoľvek vývoj nenaruší energetickú bezpečnosť Ukrajiny a dodávky plynu,“ povedal minister zahraničných vecí Ukrajiny Pavlo Klimkin.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa nechala ešte v polovici júna počuť, že mandát nie je potrebný. „Je to ekonomický projekt a nemyslím si, že by sme potrebovali ďalší mandát,“ povedala kancelárka. O tom ako má nový plynovod vyzerať, sa v súčasnosti už rokuje medzi Nemeckom a Ruskom.

Proti rokovaniam komisie o plynovode sa ohradilo aj šesť európskych prepravcov plynu – rakúska spoločnosť Gas Connect, česká spoločnosť NET4Gas a nemecká spoločnosť Fluxys, ONTRAS, Gascade a Gasunie. V liste prezidentovi Európskej únie Jeanovi-Claudovi Junckerovi píšu, že rokovania s Ruskom by mohli „vyvolávať značné nepriaznivé účinky“. Varovali tak komisiu, že by mohla vzniknúť právna neistota pre budúce projekty.

Situáciu okolo plynovodu zamotali aj americké sankcie za údajné ovplyvňovanie minuloročných prezidentských volieb. Opatrenia by mohli postihnúť aj európske firmy, ktoré sa podieľajú na projekte plynovodu Nord Stream II.

Polovicu nákladov na nový plynovod má totiž zaplatiť ruský plynárenský gigant Gazprom a druhú časť skupina európskych firiem. Medzi nimi je aj britsko-holandská spoločnosť Royal Dutch Shell, francúzska firma Engie, rakúska OMV a nemecké spoločnosti Uniper a Wintershall. Gazprom v súčasnosti zabezpečuje okolo tretiny dodávok plynu do EÚ, ktoré idú prevažne cez Ukrajinu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Nord Stream II
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku