Výrobky v porovnaní s dneškom možno nemali najdokonalejšie obaly, ale v tom čase predstavovali často prémiové produkty alebo veľmi žiadaný štandard. A niektoré boli dokonca úzkoprofilové. Povedzme kotúčikový dvojvrstvový toaletný papier.
Retroedície nie sú slovenským vynálezom. V rôznych vlnách sa k nim vracajú výrobcovia aj obchodníci, pretože sú možnosťou predstaviť svoju obvyklú produkciu v inom svetle a zároveň ukázať, odkiaľ kam sa spoločnosť v priebehu života jednej generácie vlastne dostala.
Od pondelka rána bolo v obchodnej sieti Lidl rušno, pretože reťazec už po tretí raz za sebou ponúkol zákazníkom retroprodukty. To, čo sa tejto sieti vyčíta, a to, že by mala mať väčšie zastúpenie slovenských produktov, sa pri retropotravinách stalo jej silnou zbraňou. V ponuke boli potravinárske výrobky v pôvodnom balení a vyrobené podľa pôvodných receptúr. A práve tie priťahovali ľudí do obchodu.
Pani Annu vyšikoval na nákup manžel s požiadavkou, aby nakúpila napolitánky, kávenky a kakaové rezy pre vnukov. „A nezabudni na mňa,“ bavila sa na manželovi maškrtníkovi jeho manželka. V hrsti mala vari pätoro napolitánok v jednoduchom obale. Priznala sa, že aj jej sa slinky zbiehajú na sladkú maškrtu, ktorá jej pripomenie školské časy.
Ďalšia zákazníčka mala dokonale preštudovaný leták s retrovýrobkami. Mala vytypovaných niekoľko výrobkov, pričom za trofej považovala Auron. Je to vata na čistenie zájdených strieborných či zlatých predmetov. Tešila sa, že ho dostala v akcii a vo väčšej gramáži. „Je lepší ako moderné čistiace prostriedky. Teším sa, že obchod prišiel s touto ponukou,“ pochvaľovala si zákazníčka.
Prečo tak veľmi bodovali vlastne výrobky z doby, za ktorou sa, obrazne povedané, zavrela už hladina? Veď dnes by všetko malo byť lepšie, účinnejšie. krajšie. „Nie je to vždy tak,“ zamyslí sa pani Iveta. „Zoberte si receptúry mäsových výrobkov. Tvária sa, že sú tie isté, aké sme jedli kedysi, ale v skutočnosti sú iné.“
Lidlu sa podarilo s výrobcami oživiť návrat k pôvodným receptúram. Napríklad známa mäsovo-sójová zmes Morca Della má vyšší obsah mäsa ako výrobky, ktoré sa bežne ponúkajú na trhu, dal do pozornosti produkt severoslovenskej konzervárne Tomáš Bezák, hovorca Lidla.
Práve retrovýrobky ukazujú, aké dôležité je využiť a nie zneužiť moderné potravinárske technológie na udržanie pôvodnej chuti. Tá sa formuje od útleho detstva. Možno ju síce nenápadnými zmenami postupne meniť, ale chuťová pamäť ľudí vie rozlíšiť, čo je naozaj dobré a čo sa iba hrá na pôvodný výrobok.
V edícii Retrovýrobkov sa napríklad predáva encián syr s bielou plesňou na povrchu. Autor týchto riadkov si pamätá, keď v Kežmarku spúšťali výrobu tohto syra. Bola to vtedy veľká sláva, a oprávnene. Syr cammembertového typu sa okamžite ujal na trhu. Pred piatimi rokmi v mliekarni urobili retroedíciu, ktorá obalom pripomínajúcim pôvodné balenie vrátila jednu generáciu do mladých časov.
„Som odrastený na tomto syre a dnes ho konzumujú moje deti aj vnuci,“ povedal v obchode starší pán, ktorý si kládol do košíka päť či šesť enciánov a dodal, že on a jemu podobní spotrebitelia sa zaslúžili o kontinuitu, o to, že kežmarská mliekareň vlastne funguje podnes. Mimochodom, výroba enciánu sa za posledných päť rokov zvýšila 1,5-násobne. Zdá sa, že retro naozaj má niečo do seba.
Len tak pre zaujímavosť, najpopulárnejšie domáce potravinárske značky boli vyvinuté v šesťdesiatych rokoch a potom v ďalších „socialistických“ desaťročiach s postupujúcou modernizáciou potravinárstva rýchlo vznikali mnohé ďalšie, ktoré teraz Lidl ponúka na svojich regáloch.
Ich najväčšou prednosťou boli dobre vymyslené receptúry triafajúce do slovenskej či českej chuti, veď sa predávali na oboch trhoch federácie. Najmä však obsahovali poctivo vyrobené suroviny. „A to by sme chceli pri všetkých moderných potravinárskych výrobkoch,“ priala si pani Iveta.