Po mraze ničí úrodu tropické slnko

Na Slovensku sa zrejme nezopakuje vlaňajší rok, ktorý priniesol rekordnú úrodu obilia, olejnín a kukurice. Obilnice na juhozápade krajiny dostali máji mizerné zrážky a vlahový deficit vystupňovala šnúra tropických horúčav z prelomu mája a júna. Nádeje na dobrú úrodu sa vzďaľujú každým ďalším dňom bez dažďa.

, 02.06.2017 15:00
6

Poľnohospodári najmä zo Záhorskej a Podunajskej nížiny, ale aj Trnavskej tabule označujú doterajší priebeh počasia za extrémny. V apríli a na začiatku mája ho negatívne poznačili mrazy, ktoré spôsobili len ovocinárom škody za vyše 8 miliónov eur. Mrazy vypili vari polovicu vína vinohradníkom a teraz spaľujúce slnko nivočí porasty klasiaceho jačmeňa, neprospieva ozimnej pšenici ani vzídeným porastom kukurice.

Obilniny, zelenina aj ovocie majú nedostatok... Foto: SHUTTERSTOCK
závlahy, pôda, poľnohospodárstvo, roľník Obilniny, zelenina aj ovocie majú nedostatok vlahy. Veľkopestovatelia to riešia závlahami. Predtým pestovatelia utrpeli škody pri jarných mrazoch. Na snímke vpravo uschnuté kvety orecha vlašského na Záhorí.

"Na západe Podunajskej nížiny a na Záhorí spadlo od začiatku roka miestami len 50 milimetrov zrážok, vegetácia sa trápi, lebo jej chýba vlaha,“ povedal klimatológ SHMÚ Pavel Faško. Situácia na Slovensku sa však regionálne dosť odlišuje. Dosť zrážok dostal na jar sever krajiny, ale aj Východoslovenská nížina. Napriek tomu, že v severných oblastiach sa poľnohospodári úrodami zrnovín dotiahli na úroveň najprodukčnejších regiónov, je tu menej ornej pôdy, preto Liptov, Turiec či Spiš nedokážu vykryť výpadky z najúrodnejších južných oblastí.

Nebude to rok rekordov

„Ak bude v júni pokračovať suché a horúce počasie, určite nedosiahneme vlaňajšiu úrodu,“ myslí si šľachtiteľ obilnín Július Zalabay zo spoločnosti Istropol Solary. V týchto dňoch denne pozoruje, ako odolávajú suchu novošľachtence pšenice a jačmeňa. V porastoch sa už tu a tam začínajú objavovať fľaky uvädajúcich rastlín, čo signalizuje, že obilniny sa dostávajú do hraničnej situácie.

„Nebude to rok rekordov,“ povedal Ján Jelen, farmár z Novej Dediny pri Leviciach. Vlani dosiahol suverénne najvyššiu úrodu jačmeňa na Slovensku – 7,9 tony priemerne z hektára. Ešte vyššia bola úroda pšenice – 8,4 tony, kukurice dokonca vyše 11 ton priemerne na hektári. „Mám opäť zdravé, dobre živené porasty, ale o všetkom rozhodne vlaha. Ak do týždňa nenaprší, nedosiahnem určite lanské úrody,“ zhodnotil svoje vyhliadky Ján Jelen.

Na vlahovú mizériu sa sťažujú aj poľnohospodári v okrese Topoľčany. Napríklad na poliach v povodí Bebravy na rozhraní Bošian a Horných Chlebian sú praskliny, do ktorých vojde mužská ruka. O nič lepšia nie je situácia ani v Novozámockom okrese. Na poliach farmára Ivana Gombára v Bardoňove nenapršalo od šiesteho mája.

"Máme ťažké pôdy, ktoré lepšie hospodária s vodou, ale ak bude sucho a veterno, čo zvyšuje výpar vlahy z pôdy, nečaká nás nič dobré,“ zhodnotil aktuálny stav farmár Ivan Gombár. Denne sleduje vývoj počasia. Podľa najnovšej lokálnej predpovede počasia by síce malo v utorok napršať takmer 30 milimetrov zrážok, ale nad poľami sa už viac ráz prehnali mraky a nespadla z nich ani kvapka dažďa.

Ivan Gombár, ktorý hospodári na juhu Slovensku už polstoročie, vraví, že súčasníci takmer nepoznajú tichý vytrvalý krajinský dážď, ktorý trval deň aj dva a pôda stačila vsakovať prírodné zrážky. „Môj starý otec vravel, že úroda je vtedy dobrá, ak v apríli prší do raže, v máji do pšenice, v júni do jačmeňa a v júli do kukurice. Každý z týchto mesiacov by sme nedbali dostať aj 50 milimetrov vody, lenže ak minulý rok pršalo ako na objednávku, tohto roku je nebo na dážď skúpe,“ zhrnul situáciu Ivan Gombár.

Funguje ledva tretina závlah

Nedostatok zrážok možno najefektívnejšie eliminovať závlahami. Z rozsiahleho závlahového systému vybudovaného pred rokom 1989 na ploche 320-tisíc hektárov však zostalo len torzo. Mnohé z čerpacích staníc práve tak ako závlahový detail sú rozkradnuté, a preto nefunkčné. Na efektívne využitie zostali závlahy na menej ako stotisíc hektárov.

„Keby sme sa mali spoliehať na to, že zaprší, neoplatilo by sa nám zasadiť ani hektár zemiakov, cibule, či kukurice,“ povedal senecký farmár Zdenek Černay. Od apríla idú závlahy na Černayovej farme nonstop 24 hodín. Denne skupina sedemnástich mužov zavlaží okolo 70 hektárov polí. Všetky sa zelenajú a dávajú nádej na dobrú úrodu. "Bez závlahovej vody by hľuzy zemiakov narástli nanajvýš do veľkosti vlašských orechov, také by sme však do reťazcov nepredali,“ povedal farmár.

Zavlažovanie nie je vôbec lacná záležitosť. Priemerne denne stojí prevádzka závlah seneckú farmu okolo tritisíc eur. Zdenek Černay sa ešte v roku 2014 prihlásil na výzvu, ktorá bola vyhlásená na modernizáciu závlah. Tú však rezort zrušil a doteraz nebolo vyhlásené nové kolo. Na čo sa čaká? pýta sa farmár Černay. Až sa načisto rozpadne celý opotrebovaný systém?

Ak to Slovensko myslí naozaj vážne s obnovou sebestačnosti, potom by malo investovať predovšetkým do sfunkčnenia závlahového systému. „Potrebujeme súrne doriešiť manažment vody v krajine,“ povedal na margo aktuálneho extrémne horúceho počasia profesor Bernard Šiška z Katedry ekológie Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Bernard Šiška upozornil, že extrémy počasia sa budú stupňovať, pričom plošne zasahujú čoraz väčšie územia Európy. Na jar navštívil Macedónsko, kde mráz na popol spálil nielen vinič, ale dokonca zmrzli aj bukové lesy. „Také niečo si v južnej Európe nevedeli predstaviť. Na rozdiel od Slovenska však južania už oveľa cieľavedomejšie hospodária s vodou. Napríklad na Cypre budujú retenčné nádrže a zachytávajú všetku zimnú vlahu, inak by nič nedopestovali,“ povedal profesor Šiška.

Upozornil na kumulatívny účinok extrémnych prejavov počasia. Za súčasným nedostatkom zrážok na juhozápade Slovenska je napríklad aj to, že po mrazivej zime prišlo v marci oteplenie, zem nestihla rozmrznúť a to, čo spadlo z neba v podobe snehu či dažďa, nevsiaklo do pôdy, ale odtieklo bez úžitku do potokov a riek a odtiaľ do mora.

Riziko extrémov nemožno podľa Šišku podceňovať. V súvislosti s globálnym otepľovaním budú stúpať nielen výskyty sucha či prudkých prívalových zrážok, ale aj mrazov. Vegetácia štartuje totiž skôr, upozorňuje Bernard Šiška spoluautor 1. národnej správy o zmene klímy. Mrazy preto spôsobujú obrovské škody, lebo vegetácia je už rozvinutá, napríklad ovocné stromy sú v kvete.

Z čísel sa nenajeme

„Musíme sa začať správať zodpovednejšie a neumiestňovať napríklad priemyselné parky na najúrodnejšiu pôdu, ktorá má prirodzené predpoklady dobre hospodáriť s vlahou,“ povedal Šiška a dodal, že na Slovensku je dosť menej úrodnej pôdy, ktorá by mohla slúžiť ako báza pre rozvoj investičných celkov. Žiaľ, doteraz padli pod rozvojové programy najúrodnejšie pôdy či už pri Trnave, Voderadoch, Galante alebo Seredi.

Posledným flagrantným príkladom zle umiestnenej investície je automobilka pri Nitre, ktorá zhltla 700 hektárov kvalitnej pôdy. „Na týchto pozemkoch sa dal robiť veľmi účinný manažment sucha, pretože zabrané polia boli v podstate v dosahu inundačnej zóny rieky Nitry. Žiaľ, štandardom u nás je, že ekonomické prínosy sa výlučne definujú cez čísla a pritom vieme, že z čísel sa nenajeme,“ povedal Šiška.

Pokiaľ sa nezlepší počasie a úrody klesnú, môžu sa zvýšiť ceny obilia. Európa má po vlaňajšku takmer prázdne sklady. Napriek tomu cena pšenice nie je vysoká. Obchodník s obilninami Jozef Rebro zo spoločnosti Arimex konštatoval, že pšenica ide na burzách za cenu 130 až 138 eur za tonu, čo je zhruba o desať eur viac ako pred rokom. Európe chýba okolo 3,5 až 4 milióny ton repky. V Južnej Amerike sa však očakáva veľmi dobrá úroda sóje, čo bude podľa Rebra stláčať aj cenu oleja z repky.

Svet je dnes viac prepojený než kedykoľvek predtým, preto výpadky v jednej krajine neznamenajú automatický rast cien. Ceny určuje globálny trh. „Musíme si počkať na žatvu nielen na Slovensku, ale v Európe, tá dá signál, akým smerom sa uberú napokon ceny obilia a olejnín,“ povedal Rebro.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #úroda