Ministri a MMF v pondelok rokovali o uvoľnení ďalších peňazí zo sľúbeného záchranného úveru. Rokovania sa skončili bez dohody pre rozdielne názory na budúci ekonomický rast Grécka a rozpočtové prebytky.
Skupina ministrov eurozóny na čele s nemeckým ministrom Wolfgangom Schäubleom trvá na tom, že rozhodnutie o tom, či Grécko potrebuje úľavu od dlhov, by malo padnúť až sa skončí súčasný záchranný program, teda v polovici roka 2018. MMF tvrdí, že je o tom potrebné rozhodnúť hneď.
Dokument EMS počíta s niekoľkými scenármi. Podľa scenára A nebudú Atény potrebovať úľavu od dlhov, ak prebytok primárneho rozpočtu, ktorý nezahŕňa náklady na obsluhu dlhu, bude do roku 2032 tvoriť minimálne 3,5 percenta HDP a do roku 2038 tri percentá. Podľa Európskej centrálnej banky nie je také dlhé obdobie vysokého prebytku ničím nebývalým. Napríklad Fínsko malo v rokoch 1998 až 2008 prebytok 5,7 percenta a primárny prebytok Dánska v rokoch 1983 až 2008 predstavoval 5,3 percenta.
Scenár A má aj možnosť, že by eurozóna oddlžila Atény ako to umožňuje dohoda z mája 2016. Potom by Grécko malo mať prebytok 3,5 percenta do roku 2022 a potom by ho mohlo znížiť na dve percentá. Ekonomika Grécka by v danom období mala rásť o 1,3 percenta. Podľa MMF je však táto prognóza nerealistická.
Najvyššie možné oddlženia podľa správy je také, ktoré by predĺžilo priemernú váženú splatnosť úveru o 17,5 roka zo súčasných 32,5 roka, pričom posledné úvery by boli splatné v roku 2080. ESM by tiež do roku 2050 obmedzil limit splátky úveru na 0,4 percentá HDP a výšku účtovanej úrokovej sadzby na jedno percento. Fond by tiež v roku 2019 odkúpil od Grécka 13 miliárd eur, ktoré dlhuje MMF, pretože tieto úvery sú drahšie ako pôžičky od eurozóny.
Scenár B vychádza z predpokladu MMF, že priemerný rast krajiny bude jedno percento a Grécko sa vráti k primárnemu prebytku 1,5 percenta od roku 2023 a po piatich rokoch prebytok stúpne na 3,5 percenta. Potom by bolo potrebné rekapitalizovať grécke banky a pre udržateľnosť dlhu by muselo byť oddĺženie vyššie, než ktoré bolo sľúbené vlani, čo ministri odmietajú.
Tretí scenár C je kompromisom predchádzajúcich dvoch. Priemerný ekonomický rast má do roku 2022 byť 1,25 percenta a primárny prebytok 3,5 percenta. Potom by prebytok mohol klesnúť na 1,8 percenta HDP. V tomto prípade by sa dlh krajiny stal udržateľný pri predĺžení splatnosti o 15 rokov a splatnosť posledných úverov by bola v roku 2080. Úroková sadzba by do roku 2050 predstavovala najviac jedno percento.