Oprava potrvá 608 dní a vysúťažená cena podľa hovorkyne Slovenskej správy ciest (SSC) Zuzany Hromcovej je vyše 21 miliónov eur. Cestu známu ako panelka, betónka a v posledných rokoch pre jej dezolátny stav najmä ako tankodróm kompletne prerobia. Jej povrch už nebudú tvoriť betónové panely. „Panely sa odstránia, budú rozdrvené, zbavené kovových častí a materiál sa bude znovu používať,“ povedal prednosta Okresného úradu v Martine Marcel Maťovčík.
Hoci cesta medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami je cestou prvej triedy, dlho je už v havarijnom a naozaj dezolátnom stave. Je súčasťou medzinárodnej tranzitnej trasy medzi severom a juhom, ktorá cez naše územie prechádza od hraničných priechodov Trstená na Orave, Svrčinovec na Kysuciach a po blížiacom sa otvorení hornokysuckej D3 aj Skalité, až po hraničný priechod s Maďarskom v Šahách. V podstate supluje chýbajúci úsek R3 keďže medzi Šášovským Podhradím a Martinom nie je stále súvislá rýchlostná cesta. Zhoršujúci sa stav cesty vyskladanej z betónových panelov je problémom pre všetkých – pre vodičov, ktorým ničí ich autá, nápravy, kolesá, disky a tlmiče, i starostov susedných obcí, cez ktoré tranzit obchádza zničenú cestu.
„Súvislá rekonštrukcia stavebno-technicky nevyhovujúcej cesty I/65 je potrebná najmä z hľadiska odstránenia havarijného stavu existujúcej betónovej vozovky za účelom vytvorenia podmienok plynulej a bezpečnej dopravnej prevádzky,“ hovorí Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného.
Kompletná rekonštrukcia celého 15,5 km dlhého úseku sa bude robiť za plnej premávky. „S obchádzkovými trasami sa neuvažuje,“ informovala hovorkyňa SSC.
Obmedzenia pre vodičov budú pribúdať postupne. Premávka počas prác bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. „,Keď už by mali byť práce kompletne rozbehnuté, tak sa bude robiť v dvanástich úsekoch po 500 metrov. Doprava bude striedavo riadená semaformi,“ dopĺňa Maťovčík.
Vodiči už dlho cestu, ktorá im poškodzuje autá, obchádzajú po vedľajších dedinských cestách vrátane autobusov a kamiónov, hoci obchádzka cez dediny je o niekoľko kilometrov dlhšia. A tam zase ničia cesty druhej a tretej triedy, ktoré nie sú na takú záťaž stavané a ohrozujú bezpečnosť tamojších obyvateľov. „Vozovka obchádzkovej trasy nie je dimenzovaná na zvýšenú dopravnú záťaž, vplyvom ktorej dochádza na týchto cestách k zrýchlenej degradácii obrusných a ložných vrstiev,“ dodal Palčák.
Po turčianskej panelke prejde denne takmer 14 300 vozidiel, z toho viac ako jedna pätina sú ťažké nákladné autá. Budovala sa v rokoch 1962 až 1969 a pre prípad vojenského konfliktu mala poslúžiť ako tanková cesta.
Na veľkú rekonštrukciu sa čaká už minimálne desaťročie. Cestu však doteraz vždy len po kúskoch látali, aby bola aspoň v ako-tak prevádzkyschopnom stave.