Plyn a elektrina majú od januára zdražieť. Koalícia chce mať ceny stabilné

Aký teda bude postoj k vyšším platbám na rok 2018? Most – Híd hovorí, že zraniteľným skupinám by zdražovanie mal štát kompenzovať cez dávky. Smer a SNS presadili v parlamente novelu zákona o regulácii.

Novela má zabrániť skrytému zdražovaniu, ktoré priniesla ističová aféra. Od júna tiež budú rezorty hospodárstva a životného prostredia mať právo nezáväzne pripomienkovať cenové verdikty. Kým ističová aféra bola o náraste regulovanej časti ceny, pre rok 2018 je problém v raste trhových cien, na ktoré regulátor ani politici dosah nemajú. Problémom je, že na svetových trhoch zdražela ropa, plyn aj elektrina.

„Zdraženie elektrickej energie a zemného plynu je realitou. Pri súčasných burzových cenách sa pri cenotvorbe pre koncových odberateľov už nedostaneme na rekordne nízke hodnoty z jari 2016,“ hovorí manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. Priemer burzových cien elektriny je zatiaľ až o 17 percent vyšší ako vlani.

Baláž: Musíme dávať pozor na rezervy v regulácii cien

Vedúci Katedry medzinárodného obchodu na Obchodnej fakulte na Ekonomickej univerzite v Bratislave Peter Baláž však upozorňuje na rezervy v regulácii cien. „Máme veľmi komplikovaný vzorec výpočtu cien energií, pretože tam započítavame kvantá rôznych prirážok, ktoré nemajú priamo s cenou energií nič spoločné,“ hovorí. Reálna cena elektrickej energie tvorí len okolo 40 percent z ceny, ktorú platíme, vysvetľuje Baláž.

V cene energie nemôžeme mať podľa Petra Baláža zohľadnené náklady na štyri roky meškajúce Mochovce, neefektívne uloženie jadrového paliva v sekundárnych skladoch či ďalšie náklady súvisiace s dotáciami na obnoviteľné zdroje energie. „Na konci tak máme zdeformovanú cenu energie, ktorá nestimuluje ani jej znižovanie a ani úspory, a potom musíme niekomu, kto má napríklad nízky dôchodok, umelo dávať nižšiu cenu energií,“ hovorí.

Riešenie vidí skôr v „postihnutí“ tých, čo spotrebúvajú neefektívne obrovské množstvá energií alebo ju vyrábajú draho, no nie konečného spotrebiteľa. „Regulácia to nevyrieši. Trh musí byť voľný aj pre dovoz energie,“ hovorí. Za nevyhnutné tiež považuje znižovať spotrebu energie, a to nielen zatepľovaním, ale aj rozsiahlymi úsporami v priemyselnej výrobe a štátnom sektore. To, že samotná trhová cena energií je relatívne nízka, je podľa Baláža v poriadku. „Je to vítaný nastroj na podporu konkurencieschop­nosti krajiny a firiem v európskom priestore,“ hovorí.

Trhové ceny dosiahli historické minimá

Trhové ceny elektriny vlani spadli na historické minimá pod 0,030 eura za kilowatthodinu. Po kríze klesla spotreba a elektriny bolo na trhu priveľa. Tento rok spomínanú hranicu ceny mierne prekročili. Pred krízou však trh poslal ceny až na 0,090 eura za kWh a vtedy vláda do cien priamo zasiahla.

Ešte prvá Ficova vláda nariadila SPP a Slovenským elektrárňam, aby pri cenách pre domácnosti na rok 2009 vo verejnom záujme nezohľadnili špekulatívne burzové ceny. Odôvodnila to, tým, že podiel výdavkov ľudí na energie je vzhľadom na ich príjmy príliš vysoký. Sprivatizované firmy za to Slovensku hrozili arbitrážami. Rovnaký kabinet tiež pološtátnym firmám neumožňoval ani len podávať návrhy na zdražovanie na regulačný úrad. Radičovej vláda toto obmedzenie zrušila. Teraz kabinet hovorí o precíznejšej regulácii.

„Časť cien energii sa musí regulovať, pretože ide o poplatky za prenos a distribúciu, kde ide o monopol. Primeraná cenová regulácia tam teda byť musí,“ hovorí analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan. Práve zložka ceny energií, ktorá je regulovaná, tvorí najväčšiu časť koncovej ceny, dodáva. Priestor, kde môže štát konať, je aj v oblasti úspor, kde sa nedávno zvýšili dotácie na zatepľovanie rodinných domov z 30 na 40 percent. Z eurofondov sa tiež hradí časť nákladov na úsporné kotly či solárne panely.

„Najlacnejšia energia je ušetrená energia, lebo nestojí nič,“ hovorí Marčan. Zatepľovanie realizujú lokálne firmy, materiály sa vyrábajú na Slovensku, rastie zamestnanosť, vysvetľuje. Potrebná je však podľa neho aj analýza, ktoré opatrenia dávajú najväčší zmysel v slovenských podmienkach.

Podľa ďalšieho analytika by aj regulácia cien mala mať svoje hranice. „Určite existujú skupiny obyvateľov, kde má regulácia cien svoje opodstatnenie. Avšak plošná regulácia cien energie pre všetky domácnosti bráni rozvoju trhu a vedie ľudí k pasivite,“ myslí si analytik portálu Energieprevas.sk Jozef Badida. Zatiaľ máme podľa neho za sebou len prvé štyri mesiace roka a rozhodujúce bude to, ako sa bude trhová cena vyvíjať ďalej.

„Výška koncovej ceny je otázna predovšetkým kvôli tomu, že dnes ešte nevieme, ako si nové vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví poradí s úpravou distribučných taríf,“ vysvetľuje. A tiež, či ministerstvo hospodárstva skutočne prenesie časť nákladov z pliec domácností a podnikov na štátny rozpočet, dodáva.

Aktuálna novela v parlamente mení postavenie šéfa úradu – ten nebude môcť po novom riadiť aj Regulačnú radu, ktorá je kontrolným a odvolávacím orgánom úradu. A namiesto prezidenta nového šéfa úradu vymenuje vláda. Koalícia zatiaľ nástupcu Jozefa Holjenčíka, ktorý pre ističovú aféru podal demisiu, nepredstavila.

Predseda úradu podľa novely tiež dostane dvoch podpredsedov. Každé rozhodnutie úradu bude musieť podpísať aj jeden z nich, inak nebude platné. V cenových rozhodnutiach má však byť regulátor nezávislý. No ak budú mať rezorty hospodárstva či životného prostredia pripomienky k rozhodnutiam o cenách za elektrinu, plyn, teplo či vodu, a úrad ich neakceptuje, bude ich musieť zverejniť.