Jadro EÚ aj so Slovenskom

Slovensko sa ide zaradiť ku krajinám, ktoré môžu inkasovať viac európskych zdrojov. A to pri hlbšej integrácii v EÚ. Politické rozhodnutie o ďalšom smerovaní krajiny určila koalícia a v utorok ho oznámil premiér Robert Fico.

, 25.04.2017 20:00
Fico, kažimír Foto: ,
Minister financií Peter Kažimír je za ďalšie znižovanie deficitu verejných financií. Premiér Robert Fico popri tom plánuje meniť Zákonník práce v prospech zamestnancov.
72

O dvojrýchlostnej Európe hovorí Nemecko, ktoré žiada hlbšiu rozpočtovú aj politickú previazanosť. Veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko by mali byť v prvej línii, ak takéto smerovanie ich obyvatelia určia v najbližších voľbách. Menšie krajiny doplnia elitu, ak budú dobre hospodáriť – bez vysokých dlhov.

Byť v skupine viac integrovaných štátov môže znamenať, že budeme aj po roku 2020 čerpať eurofondy. Za roky 2014 až 2020 pritečú na Slovensko fondy EÚ vo výške vyše 15 miliárd eur. Aktuálnou nevýhodou integrácie je nutnosť znižovať deficit verejných financií.

Pri poklese deficitu si vláda nateraz nemôže dovoliť rozostavať ešte viac diaľnic napríklad v Turci, na Kysuciach a v Šariši. Limity má tiež valorizácia platov verejných zamestnancov aj penzií.

Deficit verejných financií vlani klesol z 2,74 percenta výkonu ekonomiky na 1,68 percenta, aj keď plán vlády bol na úrovni 1,93 percenta hrubého domáceho produktu. Na tento rok je zámer mať 1,29-percentný schodok a prebytok hospodárenia má krajina historicky prvýkrát dosiahnuť v roku 2018 alebo 2019.

„Uvedené čísla napovedajú o pripravenosti Slovenska stať sa súčasťou možno nových integračných procesov, ktoré by viedli k vytvoreniu jadra Európskej únie,“ vyhlásil Fico. Posudzovať sa bude rast ekonomiky, miera nezamestnanosti, deficit rozpočtu a verejný dlh. „Chyba by nás mohla vyradiť z integračného úsilia,“ tvrdí premiér.

Popri znižovaní deficitu a integračnom úsilí ide vláda zvyšovať minimálnu mzdu a viaceré príspevky s cieľom zapojiť dlhodobo nezamestnaných do trhu práce. „Máme záujem, aby sa dobré výsledky vo verejných financiách pretavovali do životnej úrovne ľudí,“ dodal Fico. Minimálna mzda má prekročiť hranicu 500 eur v roku 2019. V tomto roku je hrubá minimálna mzda na úrovni 435 eur za mesiac.

Integračné úsilie v rámci silnejšieho jadra EÚ má v koalícii podporu Mostu – Híd aj SNS. Národniari však hovoria aj o hraniciach, ako je vlastné nastavenie daní. Z predstaviteľov opozičných strán má opačný postoj predseda SaS Richard Sulík, podľa ktorého by v dvojrýchlostnej Európe bolo pre Slovensko nevýhodné, aby bolo v skupine viac integrovaných štátov.

Sulík poukazuje na grécku krízu a príspevok Slovenska vo výške dvoch miliárd eur. V skutočnosti sa Slovensko na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Tie sa počítajú do dlhu, ale nie do deficitu, a tak suma zatiaľ nezaťažuje bežných Slovákov.

Pomoc Grécku a ďalším južným krajinám európski politici označovali najčastejšie ako kupovanie času, aby štáty mali čas na reformy. Odmietnutou alternatívou bol bankrot zadlžených krajín s dosahom na celú eurozóny aj projekt spoločnej európskej meny.

Líder Mostu Béla Bugár chce, aby Slovensko bolo v jadre EÚ. Slovensko bude takto podľa neho schopné ovplyvňovať dôležité rozhodnutia, napríklad o migrantoch a kvótach. „Je tam oveľa viac vecí, ktoré buď ovplyvníme, keď sme pri stole, alebo oni rozhodnú o nás bez nás,“ povedal nedávno Bugár.

Väčšina krajín EÚ má deficit nižší ako SR, dlh vyšší

Podľa proeurópskych analytikov ak má Európa byť konkurencieschopná, musí sa ešte viac zjednotiť. Nemecká kancelárka Angela Merkelová podporuje hlbšiu integráciu Európy smerom k politickej únii, a to aj za cenu, že pre odpor niektorých štátov dôjde k vytvoreniu dvojrýchlostnej EÚ.

„Potrebujeme viac Európy. Potrebujeme nielen menovú úniu, ale aj takzvanú fiškálnu úniu – inými slovami, viac rozpočtovej politiky,“ povedala Merkelová. Naopak, Veľká Británia sa po vlaňajšom referende vydala na cestu odchodu z EÚ. Vo Francúzsku v prvom kole prezidentských volieb vyhral proeurópsky kandidát Emmanuel Macron a jeho víťazstvo sa očakáva aj vo finálovom druhom kole.

Aj keď deficit verejných financií na Slovensku sa znižuje, väčšina krajín EÚ má deficit aktuálne ešte nižší. Slovenský verejný dlh na úrovni 52 percent výkonu ekonomiky zase patrí k nižším v rámci EÚ. Dlh je dôležitejší ukazovateľ, keďže deficit vstupuje do dlhu.

Deficit Slovensko od krízy postupne znižuje aj cez nepopulárne zvyšovanie daní. K poklesu deficitu vlani prispel lepší výber daní a fakt, že Slovensko predvlani masívne dočerpávalo staré eurofondy a vlani z nových fondov EÚ minulo len minimum.

Výber daní sa zlepšuje vďaka rastu ekonomiky, zamestnanosti a tiež opatreniam proti únikom daní. Výdavky klesajú aj tým, že sa dokončili niektoré diaľnice, ale v plány na rozostavanosť nových úsekov diaľnic sa zase vôbec nenapĺňajú. Výdavky sa zmiernili aj vďaka nákupom cez verejné trhovisko a tiež faktu, že na verejných súťažiach sa zúčastňuje viac firiem.

Vláda sa zameria na dlhodobo nezamestnaných

Popri ďalšom znižovaní deficitu vláda počíta s niektorými opatreniami. „Chceme mať dobré čísla, a na druhej strane pokúsime sa ľuďom dať všetko, čo je možné. Symbolicky na 1. mája chceme predstaviť rad zmien Zákonníka práce, čo sa týka zvýšenia príplatkov za nadčasy, prácu v noci, cez víkendy a tiež opatrenia týkajúce sa minimálnej mzdy,“ povedal v utorok Fico.

Cieľom viacerých opatrení je aktivovať dlhodobo nezamestnaných. Z eurofondov sa počíta s podporou integrácie ľudí z rómskych komunít. Štát investuje do nových materských škôl, zvýši sa podpora súbehu dávok a práce, narástla materská a počíta sa aj s dotáciami pre pracujúce mamičky a stúpne aj príspevok na opatrovanie.

Minister financií Peter Kažimír tvrdí, že znižovať deficit je nevyhnutné. Poukázal na to, že dobré hospodárenie sa prejavuje na rizikových prirážkach a vláda si potom požičiava lacnejšie. To môžu banky podľa ministra zohľadniť aj pri nižších sadzbách úverov pre ľudí aj podniky.

Minister financií varoval, že umožní rozsiahlejšie financovanie diaľnic, len ak sa zmení ústavný zákon o dlhovej brzde a výdavky nepôjdu priamo do dlhu. Opozícia je však proti investičnej výnimke. Časť opozičných strán, ako aj analytici však súhlasia s „technickou novelou zákona o dlhovej brzde“, o ktorú žiada dlhoročný šéf štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek.

Na základe nej by sa štát teraz v čase až mínusových úrokov mohol predzásobiť hotovosťou a ušetril by na úrokoch. Dlhová brzda ARDAL obmedzuje a krajina tak prišla už o stovky miliónov eur. „Na niektoré zámery v oblasti dlhovej brzdy budeme musieť rezignovať. Dôležité je, s akým legislatívnym zámerom prídeme,“ povedal Kažimír.

Otázka je, z čoho a kedy sa bude stavať napríklad diaľničný obchvat Kysuckého Nového Mesta či Prešova po rýchlostnej ceste. Tieto projekty teraz stoja len na financiách. Je otázka, či pri minutí starých eurofondov bude kabinet čakať na nové európske peniaze po roku 2020 a tomu prispôsobí politické integračné úsilie a prípadne aj deficit.

Alebo sa vláda pustí do verejno-súkromných PPP projektov a výstavba sa bude splácať neskôr za cenu platenia úrokov v budúcnosti. Alebo sa po dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu začne stavať aj na úkor deficitu, čím by sa však výstavba niektorých diaľnic posunula o jeden až dva roky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
72 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #dlhová brzda #Robert Fico #deficit verejných financií #Peter Kažimír #dvojrýchlostná EÚ