Čie potraviny jeme?

Obchodníci s potravinami prežívajú zlatý veľkonočný týždeň. Ľudia tlačia k pokladniciam vrchovato naložené vozíky s potravinami a nevzrušuje ich, že v porovnaní s vlaňajškom najmä za čerstvú zeleninu či bravčové mäso platia viac.

, 14.04.2017 07:00
26

Ekonomike sa darí, sviatky budú hojné. Nenakupuje sa však bezhlavo, vari každý kupujúci skúma pôvod a čerstvosť tovaru.

Jarný škandál s brazílskym mäsom donútil spotrebiteľov, aby sa viac ako inokedy zamýšľali nad tým, čo kupujú. Kráľom slovenskej veľkonočnej tabule je mäso. Kedysi ním bolo jahňacie, to je však skôr zriedkavosťou a kupujú si ho iba gurmáni. Väčšina národa holduje šunke a klobásam, teda bravčovine.

Volanie po domácich potravinách však nie je... Foto: SHUTTERSTOCK
jedlo, potraviny, varenie, zena, kuchyna Volanie po domácich potravinách však nie je jedinou črtou tohtoročných veľkonočných nákupov. Ukazuje sa, že ľudia výrazne zmenili stravovacie zvyklosti.

Slovenská bravčovina je však vzácnosťou, domáca výroba kryje 40 percent potreby. Slovenské ošípané sa navyše spracúvajú najmä v mäsokombinátoch v Maďarsku a Poľsku a skutočne slovenskej bravčoviny je tak na slovenských pultoch možno len 20 percent. Ľudí môže uspokojiť len jedno: západoeurópske krajiny, odkiaľ sa bravčovina pre Slovákov dováža, majú zdravé chovy ošípaných.

Čím bližšie, tým lepšie

"Kilogram slovenských kuracích pŕs je oproti brazílskym drahší o jedno euro, ale ľudia chcú mať istotu. Väčšina sa rozhoduje pre potraviny slovenského pôvodu,“ hovorí Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu. A hoci kuracina nie je typickým veľkonočným mäsom, rozruch okolo nej primal ľudí správať sa ostražito.

Najlepšia potravina je tá, ktorá má najbližšie k spotrebiteľovi. Je najčerstvejšia a nemá za sebou stres a útrapy z dlhej cesty. Dlhodobé skóre domácich a dovozových potravín na pultoch obchodov je 40 : 60. Tohtoročné veľkonočné sviatky na tom nič nezmenia, hoci ľudia sú ochotní priplatiť si za potraviny slovenského pôvodu.

Ľudia menia návyky

"Obavy spotrebiteľov z dovážaných potravín môžu vydržať štyri až päť mesiacov,“ odhaduje Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorý za posledné desaťročie prežil v pozícii šéfa štátneho potravinového dozoru niekoľko veľkých potravinových škandálov európskeho rozsahu.

Volanie po domácich potravinách však nie je jedinou črtou tohtoročných veľkonočných nákupov. Ukazuje sa, že ľudia výrazne zmenili stravovacie zvyklosti, spomedzi ktorých sa do popredia dostáva otázka, ako výživa založená na tých či oných potravinách ovplyvňuje zdravie.

Ponovembrový životný štýl

"Všimli sme si, že v posledných rokoch sa znížil predaj veľkonočných sladkostí, nielen cukroviniek, ale aj sladkých likérov,“ konštatuje nový trend Pavol Konštiak. Zdravotnícka osveta zdôrazňujúca umiernenú spotrebu cukru priniesla znížený dopyt po sladkých či vyložene presladených potravinách a nápojoch. Sladkosti si ľudia kompenzujú tým, že nakupujú napríklad deťom menej čokoládových vajíčok, zajačikov, ale podarujú im napríklad plyšové kuriatka.

To, že sa slovenská spoločnosť mení, je evidentné. Od novembra 1989 uplynulo takmer tridsať rokov a aktívnymi spotrebiteľmi sa stala generácia, ktorá nie je zaťažená prednovembrovým životným štýlom. "Do popredia sa dostáva kvalita, hodnota potravín, ktorú dostávam za nie ľahko zarobené peniaze,“ všíma si zmenu, ktorou prešla slovenská spoločnosť, analytik Ľubomír Drahovský. Poukazuje však na to, že potravinová uvedomelosť stále kľúčovo závisí od príjmov obyvateľstva.

"Inak vyzerá veľkonočný stôl v Bratislave, Košiciach, Trnave či Nitre, ktoré sú centrami hospodárskeho rozvoja, a inak na slovenských perifériách, kde je stále dosť nezamestnaných ľudí,“ hovorí Drahovský a ako kontrast voči hlavnému mestu a krajským metropolám uvádza napríklad okresy Veľký Krtíš, Rimavskú Sobotu či severovýchodné regióny Slovenska.

Hojne neznamená dobre

Hojnosť v chápaní Slovákov má rôzne podoby. Pre jedných je to stále najmä veľké množstvo potravín a pre druhých – spravidla mladších, vzdelanejších a lepšie zarábajúcich – aj kvalita meraná výživnou hodnotou a dlhodobým vplyvom na ľudské zdravie. Šunky, údené rolky a klobásy, ktoré sú najčastejšie na veľkonočnom stole, sa ponúkajú v akciách už od troch-štyroch eur až po desať či dvanásť-trinásť eur za kilogram.

Medzi týmito výrobkami je samozrejme veľký rozdiel. Keď si zákazníci pozorne prečítajú etikety, zistia, že niektoré výrobky obsahuje len 60 percent mäsa a samozrejmým prídavkom je pitná voda. Takúto šunku nastreknutú vodou a inými prímesami Slováci ešte pred tridsiatimi rokmi nepoznali.

„Veľká noc je raz do roka, odporúčam kúpiť si drahšie výrobky, vyrobené klasickou technológiou,“ hovorí Ladislav Staruch, ktorý na Slovenskej technickej univerzite prednáša potravinárske technológie zamerané na spracovanie mäsa. Pokiaľ ide o šunku, tá klasická si s vodou nikdy veľmi netykala, ide skôr o v náleve solený a neskôr prirodzene sušený produkt. Aj pri klobásach si treba všímať podiel mäsa. Na výrobu sto kilogramov kvalitných klobás treba až 130 kilogramov mäsa.

Veľkonočné šibačky a oblievačky sa, pravdaže, nezaobídu bez pohárika alkoholu. Trendom posledných rokov je vzostup spotreby vína a nealkoholických nápojov. Kým víno prišlo do módy naprieč celým Slovenskom, teda aj v oblastiach, ktoré vždy holdovali tvrdým trunkom, spotrebu nealkoholických nápojov potiahlo zmotorizovanie veľkonočných sviatkov – na celom území sa "odohrávajú na kolesách“. A keďže polícia nekompromisne dáva vodičom dýchať, správa sa väčšina šoférov zodpovedne.

Slivovica z Balkánu

"Pi málo a dobré,“ taká je zásada, ktorej by sa mali podľa Júliusa Forsthoffera pridŕžať ľudia počas veľkonočných sviatkov, keď sa spravidla mieša viac druhov alkoholu s neblahými následkami na organizmus. Pulty obchodov ponúkajú obrovský výber alkoholických nápojov.

Spomedzi liehovín dominuje vodka, borovička a tretiu pozíciu si drží kedysi veľmi populárny tuzemský rum. Sladké likéry, ktoré obsahujú na liter nápoja až 300 gramov cukru, sa dostali do úzadia. Štandardne sa pijú len horké likéry.

Medzi ovocnými destilátmi bola nepísaným slovenským kráľom slivovica. Odkedy však choroba šárka zničila porasty bystrických sliviek, je pravá slivovica čoraz vzácnejšia. To, čo sa dnes ponúka, je síce destilát, ale často z balkánskych sladkých sliviek, ktoré nedokážu dať slivovici výraznú a typickú chuť, za ktorou stáli bystrické slivky.

A tak sa do popredia dostávajú hruškovice, marhuľovice či čerešňovice. Najlepšie produkty ponúkajú spravidla malé pestovateľské pálenice. Množstvo špičkových produktov je limitované ovocnými sadmi, ale tie na Slovensku skôr ubúdajú, ako pribúdajú, konštatoval Július Forsthoffer.

Zrážka dvoch svetov

Mimoriadne bohatá je ponuka vín. Slovensko, ktoré bolo v časoch spoločného štátu Čechov a Slovákov exportérom vína do Čiech, sa po spustnutí polovice vinohradov stalo jeho dovozcom. Len čosi viac ako 40 percent vína pochádza z domácich vinohradov.

Vinári, ktorí prežili, však dorábajú kvalitné moky, ktoré rok čo rok zbierajú ocenenia doma i vo svete, čo zvýrazňuje, že obstoja v najsilnejšej konkurencii. Moravský vinár Miloš Michlovský však vidí ešte jeden dôvod, prečo by sa na oboch stranách Moravy mali konzumovať najmä domáce nápoje a potraviny.

"Ľudia sú produktom konkrétneho prostredia, celé generácie sa mu prispôsobovali,“ vysvetľuje Miloš Michlovský. S každým dovážaným produktom sa podľa Michlovského zvyšuje riziko alergií a vôbec toho, že ľudské telo sa s potravinou či nápojom nevyrovná.

V organizme sa stretajú dva rozdielne svety mikroorganizmov – jeden v tráviacom trakte človeka, ktorý sa vyvinul konzumáciou domácich potravín a nápojov, a druhý, ktorý prichádza ako votrelec z iného sveta. "Pokiaľ jeme a pijeme svoje jedlá a nápoje, sme im prispôsobení, pokiaľ jeme cudzie, vystavujeme sa riziku,“ hovorí Michlovský.

Dva razy čítaj, rátaj a raz kupuj

Pri nákupoch niektorých ľudí prekvapili vyššie ceny niektorých druhov zeleniny, ide o dôsledok tuhej zimy. Práve ona spôsobila až 50-percentné zdraženie rajčín dovážaných zo Španielska. Sezónne zdraželo aj bravčové mäso, niektoré partie o 15 až 25 percent. Väčšina potravín však len minimálne. Vo februári podľa Štatistického úradu SR medziročne zdraželi potraviny o 2,4 percenta.

Analytička Poštovej banky Jana Glasová predpokladá, že „v nasledujúcich mesiacoch ceny síce porastú, pretože Slovensko sa prehupne z deflácie do inflácie, ale žiadne prudké zdražovanie nás nečaká.“ Rast cien tovarov a služieb odhadla na jedno percento, aký bude vývoj cien potravín, to ukáže až nová úroda. Po lanskom ideálne vlhkom roku akoby prichádzal kontrastný rok – polia trpia nedostatkom vlahy. Ceny obilnín a kukurice už začali rásť. Zatiaľ mierne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
26 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #stravovacie návyky #kvalita potravín #ceny potravín #Veľká noc #pôvod