Švejna: Miliardy z II. piliera nemôžu tiecť len cez poisťovne

Na druhej strane, slabo zarábajúci ľudia si ani v roku 2018 nebudú môcť vybrať peniaze z II. piliera a ostanú odkázaní na nízke súkromné dôchodky. Zmeny vo výbere peňazí z II. piliera v koaličnej vláde presadil štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna z Mostu-Híd.

Prečo ste presadili, že úspory v druhom pilieri si časť penzistov bude môcť vybrať v hotovosti a nebudú si tak kupovať od súkromných poisťovní dôchodok?
Je snom mnohých podnikateľských subjektov, teda aj poisťovní, mať čo najväčší trh s čo najväčšími ziskami. Teraz to trochu preženiem, ale pre poisťovne by bolo najlepšie, ak by si napríklad poistenie proti povodni platil aj majiteľ domu postaveného na kopci. Aj v tomto prípade sa dá väčší počet klientov obhajovať nižšími cenami poistiek alebo vyšším poistným krytím. No pre majiteľa na kopci postaveného domu nebude povinné poistenie proti škodám spôsobeným povodňami nikdy výhodné. V II. pilieri sú už dnes miliardy eur a nevidím žiadny dôvod, aby všetky tieto peniaze tiekli iba cez poisťovne. Ja ako politik totiž nezastupujem záujmy poisťovní, ale bežných ľudí – sporiteľov. Tí sa aj po rozšírení programového výberu naďalej môžu rozhodnúť pre kúpu vyššieho súkromného dôchodku od poisťovne, ale zároveň po splnení podmienok získajú aj možnosť programového výberu peňazí, ktoré si nasporili v II. pilieri.

Ľudia nachádzajúci sa v II. pilieri si za úspory vo výške 60-tisíc eur môžu od súkromnej poisťovne kúpiť doživotný dôchodok v sume 250 eur za mesiac. Je pri takto nastavenej výške súkromných penzií nejaká šanca, že sa lepšie zarábajúci ľudia rozhodnú pre kúpu súkromného dôchodku?
Celkové dôchodky budú oveľa vyššie, pretože každý dostane okrem toho aj dôchodok z I. piliera, ktorý bude tvoriť hlavnú časť mesačných príjmov seniorov. Sporiteľ by mal mať podľa mňa právo sám sa slobodne rozhodnúť, ako naloží s peniazmi uloženými na osobnom dôchodkovom účte. Dnes sú súkromné dôchodky od poisťovní nízke aj preto, lebo Európskou centrálnou bankou vedená politika má za následok minimálne úroky na dlhopisoch a poisťovne nemajú kde výhodne investovať peniaze ľudí. Po tom, čo úroky opäť stúpnu, budú aj súkromné dôchodky vyššie, a tak si ich možno bude kupovať viac ľudí ako dnes. Ja tu však nie som na to, aby som obhajoval poisťovne, a ony samy by mali ľuďom vysvetliť, ako vypočítavajú výšku súkromných dôchodkov. Viete, v sporiacej časti je II. pilier veľmi prísne regulovaný a poslanci rozhodujú aj o výške poplatkov. Na druhej strane, vo výplatnej fáze poisťovne vôbec nezverejňujú to, za akých podmienok vypočítali ľuďom výšku ich súkromných dôchodkov. Je preto aj na súkromných poisťovniach, aby to začali verejnosti vysvetľovať.

Nízke súkromné dôchodky môže smerom nahor potlačiť umožnenie nákupu súkromných penzií od poisťovní pôsobiacich v zahraničí. Pomohlo by zavedenie takejto možnosti?
Ja s týmto nemám žiadny problém a som za čo najväčšiu konkurenciu. Aktuálne pripravujeme ďalšie zlepšenia II. druhého piliera. Konkrétne riešenia plánujeme predstaviť v priebehu budúceho roka a nové pravidlá začnú platiť od začiatku roka 2019. Dnes kvôli malému trhu ponúkajú súkromné dôchodky zatiaľ len tri poisťovne. Aktuálny trend je taký, že trh so súkromnými anuitami sa zväčšuje a v budúcnosti to znamená, že doň vstúpia viaceré poisťovne a je predpoklad, že nárast konkurencie prinesie Slovákom aj vyššie súkromné penzie.

Politická strana Smer dlhodobo zastáva názor, že peniaze z II. piliera majú byť použité hlavne na kúpu dôchodkov. Bolo ťažké dohodnúť sa s vaším koaličným partnerom na zmene postoja?
Bolo to veľmi ťažké. Ja som presadzoval, aby sa čo najviac ľudí mohlo slobodne rozhodovať, ako naložia so svojimi úsporami v II. pilieri. Koaliční partneri zo Smeru zase žiadali garanciu toho, že po minutí všetkých týchto úspor nebudú žiadať pomoc od štátu. Výsledkom je prijateľný a najmä rozumný kompromis. Hranica, aktuálne približne na úrovni 425 eur, sa stanovila tak, aby mali ľudia na jednej strane doživotný dôchodok aspoň nad úrovňou priemeru a na druhej strane, aby sa mohli slobodne rozhodnúť, ako naložia so zvyškom úspor. Môžu si ich nechať na účte ako železnú rezervu, môžu si za ne zvýšiť doživotný dôchodok, môžu si ich nechať dlhodobo vyplácať, môžu ich použiť na operáciu, liečenie alebo na inú životnú situáciu.

Ešte počas predchádzajúcej vlády nebol prijatý ústavný zákon o ochrane II. piliera práve pre nezhody okolo programového výberu. Je dnes šanca garantovať ústavným zákonom dlhodobé fungovanie druhého piliera?
Po nájdení kompromisu v nastavení vyplácania súkromných dôchodkov sme pripravení na rokovania o príprave ústavného zákona. Nakoniec v parlamente za nové pravidlá hlasovalo 126 poslancov a to je dobrý základ na presadenie ústavného zákona. Nechcem teraz hovoriť svoje konkrétne predstavy, lebo aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sme prijali len vďaka tomu, že najprv prebehla odborná diskusia, na základe ktorej vznikla politická dohoda a až potom sa išlo do médií. Ak sa nám podarí prijať ústavný zákon, ja osobne si začnem dobrovoľne navyše šetriť v II. pilieri. Dobrovoľné príspevky si totiž sporitelia budú môcť dávať do ľubovoľného fondu, a to aj tesne pred odchodom do penzie. Umožní sa im tak investovať napríklad do nízkopoplatkových a momentálne vysokoziskových fondov. Tu si treba uvedomiť, že vďaka silnej regulácii žiadny iný finančný produkt na slovenskom trhu nemá tak nízko nastavené poplatky ako práve fondy II. piliera.

Od začiatku budúceho roka má prísť k zvyšovaniu penzií takzvaných starodôchodcov. V roku 2018 sa na vyššie dôchodky môžu tešiť hlavne lepšie zarábajúci ľudia. Nehrozí, že slabšie zarábajúci penzisti ostanú v budúcom roku sklamaní, keď v ich prípade nepríde k žiadnemu zvýšeniu penzií?
V tomto prípade nejde o vyrovnávanie nízkopríjmových a vysokopríjmových dôchodcov. Tu ide o napravenie pocitu skrivodlivosti vo výpočte dôchodkov, keď lepšie zarábajúci ľudia dostali oveľa nižšie penzie v prípade, že do dôchodku odišli ešte pred rokom 2004. V praxi nastali také prípady, keď napríklad riaditeľ firmy dostal nižší dôchodok ako jeho sekretárka, a to len preto, lebo do penzie odišiel o niečo skôr. Toto opatrenie sa dotkne okolo 100-tisíc dôchodcov, ktorým po prepočte môže vzrásť penzia o 1 až 150 eur. Konkrétna suma bude vypočítaná podľa individuálneho kľúča a závisí od toho, koľko dotknutý zarábal predtým, ako dosiahol dôchodkový vek. Okrem toho pridané dostane aj časť starodochôdcov, ktorí išli do dôchodku do 30. septembra 1988, a to paušálne o sumu 25,5 eura, keďže v archívoch Sociálnej poisťovne už nie je možné dohľadať potrebné dokumenty od bývalých zamestnávateľov týchto seniorov. Tiež treba povedať, že nové prepočty nikomu penziu neznížia a konkrétne zvýšenie pocíti dotknutá časť dôchodcov v penziách vyplatených od 1. januára 2018. Žiaľ, rýchlejšie sa to spraviť nedá, technicky ide o veľmi zložitú operáciu. Pre mňa sú starodôchodcovia srdcovou záležitosťou a som veľmi rád, že sme po rokoch pristúpili k napraveniu tejto skrivodlivosti.

Pred dvoma rokmi dôchodcov veľmi nahnevalo zvyšovanie penzií o 1,9 eura. Na tento rok bol prijatý jednorazový mechanizmus zvyšujúci penzie o 2 percentá, čo je 8,2 eura. Aké zvyšovanie penzií čaká dôchodcov v roku 2018?
Je viacero pohľadov na to, ako má vyzerať budúcoročná valorizácia penzií. Vo svete sa niekde dôchodky zvyšujú o infláciu, inde v pomere ku mzdám, prípadne rôzne kombinácie týchto faktorov, alebo sa aj stanoví minimálna valorizácia, ale stretneme sa aj s nadviazaním na rast HDP či s inými riešeniami. Keďže po celom svete sú dôchodkové systémy väčšinou deficitné, musia byť stanovené aj nejaké hranice zabezpečujúce dlhodobú udržateľnosť celého systému. Ani samotní seniori, s ktorými osobne pravidelne diskutujem, nemajú na spôsob valorizácie rovnaký pohľad, pretože pre ľudí s nižšími penziami je výhodnejšia valorizácia o pevnú sumu a, naopak, dôchodcovia s vyšším dôchodkom preferujú percentuálnu valorizáciu. Je to skutočne téma na veľkú diskusiu. Konkrétne rozhodnutie o spôsobe valorizácie by malo byť predstavené už v najbližších týždňoch.

Je v hre zavedenie trinásteho dôchodku na úkor nižšej valorizácie penzií?
Zatiaľ som nevidel konkrétny návrh a analýzu, ako by mal vyzerať dopad takzvaného 13. dôchodku na verejné financie.

Čoraz viac sa začína diskutovať o zvyšovaní slabých príjmov ľudí. Okrem 13. dôchodku je v hre aj 13. plat a spomína sa aj zníženie dane z príjmu na 15 percent. Je vôbec reálne splniť všetky tieto sľuby?
Ja som za zvyšovanie čistých príjmov ľudí, najlepšie, keby to bolo každý mesiac. Predstava vami spomínaných návrhov je na našich koaličných partneroch. Za seba môžem povedať, že zvyšovať čisté príjmy sa dá aj inými spôsobmi. Dlhé roky sa napríklad vôbec nehýbalo s odpočítateľnou daňovou položkou, ktorej nárast by zvýšil čisté mesačné príjmy zamestnancov. Priestor teda je a je otázkou politickej dohody, akým smerom sa vláda v budúcnosti vydá. Ja sa hlavne venujem dôchodcom a tu je tiež priestor na zvyšovanie ich čistých príjmov. Opäť poviem, že najlepšie, keby to bolo každý mesiac. Nevidím napríklad žiadny dôvod, pre ktorý by si nemohli privyrábať predčasní dôchodcovia na Slovensku – podobne ako je to v Česku. Tiež pri práci na dohodu by pomohlo, ak by dôchodcovia s príjmom povedzme na úrovni životného minima nemuseli platiť žiadne odvody, tak ako to v súčasnosti platí pre študentov. Za posledných 10 rokov počet starobných dôchodcov narástol o 100-tisíc ľudí. Pri klesajúcom počte novonarodených detí je v záujme každej spoločnosti, aby aktívni seniori zostali začlenení do hospodárskeho života. Zdôrazňujem, samozrejme, iba v tom prípade, pokiaľ budú mať záujem. Vidím veľký priestor zapojiť aktívnych dôchodcov do takzvanej zdieľanej ekonomiky. Napríklad seniori ovládajúci cudzie jazyky sa môžu angažovať v cestovnom ruchu, školstve či rôznych službách.

Ďalšou diskutovanou reformou je znižovanie odvodov pre živnostníkov. Tí pritom už dnes platia oveľa nižšie odvody ako zamestnanci. Je správne znižovať živnostníkom už aj tak relatívne malé odvody?
Každý hovorí, že živnostníci platia malé odvody, ale pravda je, že ich musia platiť, aj keď nič nezarábajú. To je veľký rozdiel oproti zamestnancom, ktorí odvody platia len vtedy, keď dostanú vyplatenú mzdu. Živnostník zároveň na rozdiel od zamestnanca nemá dovolenku a ja nemôžem súhlasiť s tým, že zamestnanci doplácajú na živnostníkov. Je síce pravda, že väčšina živnostníkov platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, ale počet takýchto malých podnikateľov postupne klesá. Zároveň živnostníci platiaci minimálne odvody musia v budúcnosti počítať s poberaním nízkych dôchodkov. Živnostníkov považujem za dôležitú spoločenskú skupinu. Spolu s dôchodkovým aj zdravotným poistením si živnostníci platia aj nemocenské poistenie, ktoré však v praxi využívajú len minimálne. Malí podnikatelia totiž takpovediac nemajú čas byť chorí a výsledkom je vysoko prebytkový fond nemocenského poistenia. Preto práve tu vidím najväčší priestor na znižovanie odvodov živnostníkov. Napríklad v susednej Českej republike platia živnostníci nemocenské poistenie na dobrovoľnej báze.