Oproti januárovej predikcii sa pritom odhady hospodárskeho rastu výraznejšie nemenia. Pre tento rok centrálna banka navyšuje odhad rastu ekonomiky len mierne o 0,1 percentuálneho bodu na 3,2 % a pre nasledujúce dva roky ponecháva predikciu bez zmeny na úrovni 4,2 % v roku 2018 a 4,6 % v roku 2019. Štruktúra rastu je pritom podľa viceguvernéra NBS Jána Tótha založená na silnejšom vývoze a súkromnej spotrebe. Tie by mali naďalej stúpať, pričom postupne by sa mal oživovať aj rast investícií. V rokoch 2018 a 2019 vývoj hospodárstva významne podporia aj nové projekty v automobilovom priemysle.
Centrálna banka pritom predpokladá, že slovenská ekonomika by mohla v budúcom roku začať vykazovať známky prehrievania, zatiaľ čo ekonomika eurozóny by mala pracovať ešte pod svojím potenciálom. „Pri uvoľnenej menovej politike by v situácii prehrievania bolo vhodné stabilizovať ekonomické prostredie pokračovaním konsolidácie verejných financií,“ konštatoval na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo, by však podľa NBS mali v nasledujúcom období rásť spotrebiteľské ceny. Tohtoročnú očakávanú priemernú harmonizovanú infláciu centrálna banka navyšuje o 0,2 percentuálneho bodu na 1,4 %, v budúcom roku o 0,1 percentuálneho bodu na 2 % a v roku 2019 o 0,2 bodu na 2,1 %. V tomto roku podľa Tótha bude na rast cien tlačiť najmä nárast cien potravín, v nasledujúcich rokoch sa pridajú aj dopytové faktory súvisiace s klesajúcou nezamestnanosťou a rastom miezd.
Informácie z trhu práce pritom podľa guvernéra centrálnej banky Jozefa Makúcha ukazujú pokračovanie stále dynamickej tvorby pracovných miest, a to najmä v službách, ale aj priemysle. Aj to je dôvodom, prečo NBS významne zvyšuje svoj odhad rastu zamestnanosti na tento rok o 0,4 percentuálneho bodu na 2 %. V budúcom roku navýšila odhad o 0,1 percentuálneho bodu na 1,2 % a v roku 2019 naďalej očakáva rast zamestnanosti o 0,9 %.
„V horizonte predikcie sa očakáva zmierňovanie dynamiky tvorby pracovných miest. Súvisí to so silnejúcimi signálmi pnutia na trhu práce z dôvodu rastúceho nedostatku vhodných pracovných síl,“ povedal Makúch. Táto nerovnováha by pritom podľa neho mala byť čiastočne zmierňovaná rastom odpracovaných hodín, ako aj predpokladaným prílevom pracovných síl zo zahraničia a zvyšovaním miery participácie.
Aj kvôli tomu by nezamestnanosť mala klesať pomalšie, ako rast zamestnanosti. Vplyv bude mať aj pokračujúci prílev pracovníkov zo zahraničia. Napriek tomu nezamestnanosť podľa aktuálnych odhadov centrálnej banky postupne klesne z tohtoročných očakávaných 8,4 % až k historickému minimu v roku 2019 na úrovni 7,1 %. V každom roku v horizonte prognózy pritom NBS znížila odhad nezamestnanosti oproti pôvodným odhadom o 0,4 percentuálneho bodu.
Priaznivý vývoj na trhu práce sa má prejavovať aj vo zvyšovaní mzdových nárokov. Centrálna banka preto zvyšuje aj odhad rastu nominálnych miezd v tomto aj budúcom roku zhodne o 0,2 percentuálneho bodu na 4,4 %, resp. 4,8 %. Pre rok 2019 očakávania rastu nominálnych miezd zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu na 4,9 %. Vzhľadom na rýchlejší rast cien by to však reálny rast platov výraznejšie ovplyvniť nemalo. Ich odhad sa navyšuje len mierne o 0,1 percentuálneho bodu v roku 2017 na 3 % a v roku 2018 na 2,7 %. Bez zmeny zostáva prognóza rastu reálnych miezd v roku 2019 na úrovni 2,6 %.