Cestu prvej triedy I/18 vedúcu popod Strečno cez Strečniansky priesmyk odbremení najmä diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, ktorý dosiahne dĺžku 7 520 metrov.
"V prípade razby tunela Višňové, aktuálne je vyrazených viac ako 7 kilometrov a razia sa obe tunelové rúry,“ povedala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková. Celkovo je tak potrebné vyraziť približne 15 kilometrov.
Po dostavbe v roku 2020 by cez tunel malo denne jazdiť približne 33-tisíc automobilov. V roku 2028 intenzita stúpne na 41-tisíc vozidiel a o desať rokov neskôr bude cez tunel Višňové každý deň prechádzať 51-tisíc vozidiel.
Podľa prepočtov Výskumného ústavu dopravného v Žiline klesne po spustení obchvatu Žiliny intenzita dopravy na ceste I/18 pod Strečnom až o 80 percent, pričom na celom úseku medzi Žilinou a Martinom bude jazdiť o 68 percent menej áut.
Tunel Višňové spolu s úsekom D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala má byť hotový v roku 2019. "V prípade úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala platí zmluvný termín ukončenia výstavby úseku do konca roka 2019,“ hovorí Žgravčáková. Stavbu realizuje taliansko-slovenské konzorcium spoločností Salini Impregilo a Dúha. Úsek v celkovej dĺžke 13¤510 metrov firmy postavia za 410 miliónov eur.
V prípade razenia tunela Višňové sa na Slovensku použila po prvýkrát talianska metóda razenia ADECO RS, ktorá je známa aj ako Lunardiho metóda. Jej výhodou je, že tunelová rúra sa razí v celom profile. Na Slovensku je vo väčšine prípadov využívaná metóda NRTM, teda nová rakúska tunelovacia metóda.
"Je odlišná od klasickej NRTM, teda novej rakúskej tunelovacej metódy a rozdiel spočíva v tom, že ADECO metóda otvára čelbu na celý profil naraz, NRTM však rozdeľuje čelbu na galotu a ústupok,“ vysvetlil Peter Manda, portálový manažér. Podľa diaľničiarov sa vďaka tejto metóde pri budovaní sekundárneho ostenia ušetrí takmer polovica času.
Financovanie stavby prebieha z eurofondov. Diaľničiari pristúpili k fázovaniu. Prvá časť peňazí pochádza z Operačného programu dopravy 2007 – 2013, druhá z aktuálneho Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra 2014 – 2020. Celkový príspevok z Európskej únie dosahuje 383,3 milióna eur.
Južný diaľničný obchvat Žiliny vytvorí aj úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý obsahuje dva kratšie tunely. Tunel Ovčiarsko je dlhý 2 367 metrov a Žilina dosahuje dĺžku 687 metrov. Oba tunely v súčasnosti už sú prerazené. Úsek s dĺžkou 11 320 metrov podľa zmluvy so zhotoviteľom má byť hotový začiatkom roka 2018. Stavba však mešká.
"V súvislosti s výstavbou úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je nárok zhotoviteľa na predĺženie výstavby s termínom 10/2018, ktorý je predmetom rokovania. Prípadné predĺženie lehoty výstavby bude zdôvodnené, schválené a zverejnené dodatkom v Centrálnom registri zmlúv,“ dodáva Žgravčáková.
Zhotoviteľom úseku je Združenie Ovčiarsko, na čele ktorého stojí Doprastav. Zmluvná cena za výstavbu predstavuje 427,2 milióna eur. Dostavba daného úseku však bez nadväzujúcej časti D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové uľaví Žiline len čiastočne.
Prostredníctvom privádzača budú vozidlá smerujúce zo západu na východ vchádzať do Žiliny z južnej strany a následne pokračovať jazdou popod Strečno. Privádzač bude hotový v druhej polovici roka 2018.
Celkový efekt prinesie až dostavba oboch úsekov. Tie vytvoria okrem celkového južného obchvatu Žiliny aj plynulú diaľnicu medzi Bratislavou a Turanmi pri Martine. Následne sa diaľnica napojí na úsek D1 Turany – Hubová, ktorého výstavbu zastavil zosuv pôdy pri Šútove v roku 2013. Odvtedy štát hľadá novú trasu úseku.
Je pravdepodobné, že diaľnica povedie tunelom Korbeľka s dĺžkou takmer 6 kilometrov. Štát však už na financovanie daného úseku nemá peniaze z eurofondov. Do úvahy prichádza výstavba zo súkromného kapitálu formou PPP projektu, prípade výstavba zo štátneho rozpočtu.