Najhoršie dni zažívali chovatelia dobytka, oviec a ošípaných počas víkendu, keď napríklad v Liptove klesli mrazy k mínus 30 stupňom Celzia. V nedeľu ráno na farme spoločnosti Agro-Racio v Liptovskom Mikuláši zostali na pár hodín nemé traktory. Situáciu napokon zvládli, ale oneskorené kŕmenie sa prejavilo na poklese dojnosti kráv. Namiesto obvyklých 12-tisíc litrov mlieka, putovalo do mliekarne o 500 litrov menej. To najlepšie hovorí, že kravičky si potrpia na ustálený režim kŕmenia aj dojenia.
"Zima zvieratám neprekáža, najlepšie to vidno na stáde kráv plemena Charolais, ktoré aj v zime zostávajú pod holým nebom. Hoci majú nablízku prístrešok, držia sa vonku, ležia na silnej vrstve slamy, mrazy dobre živenému dobytku nevadia,“ hovorí Vladimír Poliak, ktorý za polstoročnú kariéru zažil v Liptove veľa tuhých zím. Kľúčové je, aby zvieratá mali suché ležoviská a dostatok krmiva. S ním v Agro-Raciu nemajú problém, na rozdiel od minulosti majú aj dosť energetických krmív, veď tu už niekoľko rokov úspešne pestujú kukuricu.
Mikulášťania patria k najväčším chovateľom dojných oviec na Slovensku. Ich stádo počíta 2 500 oviec. Práve teraz privádzajú bahnice na svet potomstvo. Pôvodne uvažovali, že jahňatá odchovajú k Veľkej noci, ale ceny sa nečrtajú nijako lákavé, a tak jahňatá predávajú drobnochovateľom. O ovčie mlieko je medzi mliekarňami obrovský záujem. Vladimír Poliak vraví, že by predali niekoľkonásobok toho, čo teraz nadoja. Svedčí to o tom, že Slováci sa naspäť vracajú k pôvodným mliečnym výrobkom, ktorých ponuka sa rozrastá.
Sneh oziminám pomáha, vysokú vyháňa z lesov
Na druhej strane Liptovského Mikuláša leží PD Smrečany. "Tohtoročná zima nám síce priniesla viac práce. Kvôli mrazom sú v pohotovosti údržbári, aby rozmrazili potrubie či napájačky pre kravy, ale mrazy zatiaľ zvládame. Aspoň vykynožia všetkých škodcov, ktorých v posledných rokoch aj vďaka teplým zimám bolo neúrekom,“ komentuje situáciu predseda smrečianskeho družstva Ján Janíček.
Na poliach leží okolo 30 centimetrov snehu. Pre oziminy je to dobrá perina, lenže z lesov vyrazili na polia hladné lane a jelene. Nejde o malé skupiny, ale miestami o sto-, dvestočlenné čriedy zvierat, ktoré sa prehrabúvajú k porastom ozimín. Družstevníci ich spolu s poľovníkmi plašia a zavracajú naspäť do lesa. "Lepšie je ich prikŕmiť, ako nechať narobiť škody na poliach,“ vraví Ján Janíček.
Na juhu stredného Slovenska v Hrachove chovajú na rodinnej farme Králikovcov tisíc kráv. Niet noci, aby nepotrhalo vodovodné potrubie. "Minuli sme už tridsať propán-butánových bômb na rozmrazenie potrubia. Je to únavné, ale musíme vydržať,“ hovorí Branislav Králik. Keďže na farme chovajú aj ovce, rozbehli výrobu tradičných ovčích mliečnych výrobkov – pareníc a nití. Majú na ne dobrý odbyt – a to je dobrá správa na začiatku roka, ktorá hovorí o tom, že farmári, ktorí sa usilujú finalizovať mlieko, sa ľahšie vyrovnajú jednak s drsnými prírodnými podmienkami, jednak s výkyvmi cien.
Zimu zvládajú aj družstevníci v Rybanoch či Prašiciach. Dodávka mlieka z týchto podnikov neklesá, obavy tu mali akurát z toho, že vietor miestami vyfúkal z polí sneh. "Tieto partie ozimín môžu byť ohrozené tuhými mrazmi,“ povedal Jaroslav Jaško, predseda PPD Rybany. Jeho kolega Jozef Urminský z Prašíc dodal, že ustálené chladné dni sú lepšie, ako keď pôda cez deň rozmrzne a následne v noci silno mrzne. Takéto výkyvy sú pre rastliny najhoršie. Zo stredy na štvrtok však napadal sneh, oziminy dostali vítanú páperovú perinu. Keď sa sneh neskôr roztopí, umožní pšenici a repke zimná vlaha dobrý štart do jari.
Vymrazený cukor a ľadové víno
Uprostred januára sa parí z komínov oboch slovenských cukrovarov. V Trenčianskej Teplej aj Seredi spracúvajú jednu z najlepších úrod cukrovej repy za posledné roky. Mrazivá zima cukrovarníkom vyhovuje, keby bola teplá ako vlani, repa by hnila, takto vytiahnu zo skládok buľvy repy ako z chladničky. Želajú si, aby chladná zima vydržala ešte aspoň tri týždne. „Naučili sme sa pracovať v zime, ale tuhé mrazy predsa len komplikujú cukrovarnícku kampaň,“ povedal Dušan Janíček zo seredského cukrovaru. Repy sú primrznuté, musíme „strapce buliev“ rozbiť a rezačky majú čo robiť, aby repu porezali. Stroje však idú naplno a predpokladám, že najneskôr do desiateho februára by sme mali spracovať poslednú várku repy," uviedol Dušan Janíček a dodal, že Slovensko by tohto roku malo sladiť len vlastným cukrom.
V januári sa trpezlivým vinohradníkom urodilo ľadové víno. V Mužli neďaleko Štúrova ho pozberal Miroslav Petrech. Trojkráľová zima premenila bobule Veltlínskeho zeleného a Alibernetu na ľadové broky s vysokým koncentrátom prírodného cukru. Veltlín mal 34 a Alibernet 32 stupňov cukru. Majster ľadových vín Miroslav Petrech sa teší na výnimočné víno – ostatne vlani sa stal v Číne jeho ľadový Alibernet šampiónom.
Hranica, kedy je mráz vo vinohradoch užitočný a kedy už škodlivý, začína podľa Petrecha v rozmedzí teplôt od mínus 15 až do mínus 18 stupňov Celzia. Pokles teploty pod túto hranicu môže zničiť očká na letorastoch. Ku koncu týždňa sa má však otepliť a druhá vlna mrazov už nebude mať hádam prívlastok arktická, želá si Miroslav Petrech. Hovorí, že po lanskej mľandravej zime prišla konečne zima jeho mladosti – taká, ktorá urobí vo viniciach poriadok s premnoženými drozofilami a inými škodcami viniča.
Či však bude hrať počasie poľnohospodárom do karát aj ďalej, ukážu najbližšie týždne.