Svet má o jeden daňový raj menej

Obchádzanie platenia daní veľkých nadnárodných korporácií sa v tomto roku sťaží. Firmy od januára tohto roka prišli o jeden z daňových rajov, ktorý im roky ponúkal viaceré úľavy a výhody.

, 03.01.2017 12:30
debata (14)

Luxembursko totiž zaviedlo prísnejšie pravidlá, podľa ktorých budú finančné toky medzi dvoma rôznymi divíziami jednej firmy rovnako posudzované ako transakcie medzi dvoma samostatnými podnikmi.

V praxi to po novom vyzerá tak, že nadnárodné spoločnosti už nemôžu presunúť svoje zisky do tohto „daňového raja“ za účelom platenia takmer nulových daní. Aj cez Luxembursko firmy na základe osobitnej schémy deklarovali a sťahovali príjmy z predaja produktov realizovaných v ostatných krajinách EÚ, a tak nikde neplatili daň zo zisku.

Daňový systém v Luxembursku sa dostal na pretras ešte v roku 2014, keď Medzinárodné združenie investigatívnych novinárov (ICIJ) prišlo s odhalením stoviek nadnárodných firiem, ktoré uzatvárali tajné dohody s luxemburskou vládou. Dohody im umožňovali platiť nižšie dane. V zozname firiem sa vtedy objavili Apple, Amazon, Ikea, Fiat, Pepsi, Axa či McDonald's.

Podľa denníka Financial Times táto sieť rýchleho občerstvenia odvádzala luxemburskému finančnému úradu za posledných sedem rokov na dani priemerne 1,49 percenta zo zisku. Štandardná daňová sadzba v krajine je až na úrovni 29,2 percenta.

Európska komisia tvrdí, že podobné konanie zo strany vlád je považované za neoprávnenú štátnu pomoc, ktorá zvýhodňuje istú skupinu podnikateľov pred ostatnými. Európska komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová preto sprísnenie daňových pravidiel v Luxembursku ocenila.

Zmeny v luxemburskom daňovom systéme by však nemali zastaviť vyšetrovanie krajiny zo strany Bruselu za neoprávnené poskytovanie štátnej pomoci nadnárodným korporáciám v ostatných rokoch. Podľa prepočtov renomovaného ekonomického týždenníka The Economist americké spoločnosti neplatením daní cez daňovú optimalizáciu v európskych krajinách, ktoré dostali v tomto prípade prívlastok daňové raje, ročne „ušetria“ až 90 miliárd eur.

Všetko spustila Panama

K zmenám, ktoré sa aktuálne dejú v daňovej oblasti vo viacerých európskych krajinách, pritlačilo štáty najmä minuloročné prevalenie kauzy Panamských dokumentov. V nich sa objavili mená prominentných klientov. Panamská poradenská firma Mossack Fonseca takmer 40 rokov zakladala spoločnosti v daňových rajoch.

Dokumenty o nekalých praktikách prezidentov, diplomatov, podnikateľov, športovcov, hercov či členov kráľovských rodín sprístupnili nielen vyšetrovacím zložkám či niektorým novinárom, ale aj bežným ľuďom. ICIJ zverejnilo databázu s 200-tisíc firmami, ktoré sú spájané s kontroverznou právnickou firmou Mossack Fonseca sídliacou v Paname, aj na svojom webe.

Časť spoločností, ktoré Mossack Fonseca za svoju 40-ročnú existenciu vytvorila, síce slúžila na legálne podnikanie, no väčšina z nich mala byť údajne využívaná na legalizáciu výnosov z trestnej činnosti, korupcie, vyhýbaniu sa daniam a na nelegálne obchody so zbraňami a diamantmi. Od roku 1977 tak cez ňu údajne nelegálne pretiekli stovky miliárd eur.

Kauza Panamských dokumentov poukázala na temné stránky kapitalizmu a vyvolala celospoločenskú požiadavku riešiť súčasný kritický stav v boji s daňovými únikmi. Poprední svetoví ekonómovia ešte vlani vyzvali politické špičky na úplné zrušenie daňových rajov.

„Krajiny, ktoré umožňujú ukrývať majetok schránkovým firmám, alebo ktoré podporujú, aby podniky mohli vykazovať zisk tam, kde nepodnikajú, deformuje fungovanie svetovej ekonomiky“ napísalo v spoločnom vyhlásení 300 svetových ekonómov z viac než 30 krajín sveta.

Veľké firmy pod drobnohľadom

Ešte v máji minulého roka prešiel Európskym parlamentom návrh komisie, ktorý zavádza automatickú výmenu informácií o daniach zaplatených nadnárodnými spoločnosťami na území jednotlivých členských štátov. Ide o krok v boji proti agresívnemu plánovaniu daní z príjmov právnických osôb.

Navrhovaná smernica má zaviazať nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur podávať správy obsahujúce okrem iného výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Tieto správy by sa podávali v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, by mal následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na ktorých území daná nadnárodná skupina operuje.

Od začiatku minulého roka pritom funguje automatická výmena informácií medzi členskými krajinami EÚ vrátane Slovenska. V praxi to znamená, že finančné inštitúcie v únii musia od januára 2016 zisťovať daňovú rezidenciu svojich klientov podľa predpísaných postupov a od tohto roku už aj každoročne hlásiť zistené dáta za predchádzajúci rok kompetentnému orgánu štátnej správy. Výnimka bola priznaná Rakúsku, ktoré má oproti ostatným členským štátom ročný odklad.

Kauzy neoprávnených daňových optimalizácií

  • Americká spoločnosť Starbucks mala od roku 2008 neoprávnené daňové výhody v Holandsku. Štyri roky vo Veľkej Británii neplatila žiadne dane.
  • Talianska spoločnosť Fiat vďaka daňovému zvýhodneniu v Luxembursku od roku 2012 neoprávnene znížila svoju daňovú záťaž o 20 až 30 miliónov eur.
  • Americká spoločnosť Amazon v Británii roky vykazovala minimálne príjmy vďaka tomu, že všetky tržby britského online obchodu prúdili cez luxemburskú pobočku, ktorá Britom spätne uhrádzala náklady spojené s distribúciou tovaru.
  • Americká firma Apple v Írsku nemusela roky platiť 12,5-percentnú daň z príjmu. Írska daňová správa jej to znížila tesne až na nulu.
  • Americká spoločnosť McDonald's, ktorá sídli v Luxembursku, neplatila firemnú daň z licenčných poplatkov európskych a ruských pobočiek viac ako osem rokov. Na daniach má doplatiť pol miliardy dolárov.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #daňový raj #Luxembursko
Flowers