Obchod očakáva, že vlaňajšie tržby prekoná. Hospodárstvo prežíva obdobie konjunktúry. „Vznikajú nové pracovné miesta, nezamestnanosť klesla pod 10 percent a vďaka pretrvávajúcemu poklesu cien vidíme vyššie sumy na výplatných páskach. Preto môžeme zo svojich platov aj viac minúť,“ vymenúva prínosy rastu ekonomiky Jana Glasová, analytička Poštovej banky.
Európa je plná potravín, pretože zažíva šnúru úrodných rokov. K silnej ponuke potravín prispelo svojím dielom paradoxne aj ruské embargo a mliečna kríza. Tá mala síce devastujúce účinky na mliečnych farmárov a mliekarov, ale spotrebiteľom tohto roku priniesla nižšie ceny mliečnych výrobkov, k čomu svojím dielom pomohlo aj zníženie sadzby DPH na vybrané druhy základných potravín.
Z analýzy, ktorú pre Pravdu urobila Glasová, vychádza, že spomedzi základných potravín najviac medziročne zlacnelo mlieko, a to až o 15 percent, o 10 percent sú lacnejšie zemiaky, vajcia, jablká a takisto niektoré druhy mäsa, napríklad kuracie či hovädzie predné. Pri pečení vianočných koláčov poteší gazdinky o 7 percent lacnejšie maslo a múka, margarín stojí o 4 percentá menej ako pred rokom. Zato zdražel cukor, a to až o 13 percent, a tiež čokoláda.
Nákupné koše sú pred Vianocami najmä v regiónoch s prácou opäť po vrch plné a mnohým Slovákom súčasnosť pripomína druhú polovicu minulého desaťročia, keď sa ekonomike výnimočne darilo. O to, že sa ľuďom dýcha o čosi ľahšie, sa postaral súbeh viacerých priaznivých okolností aj cieľavedomých opatrení.
K zlacňovaniu prispelo aj znižovanie DPH na základné potraviny z 20 na 10 percent v úvode tohto roka. Daň išla dole pri čerstvom mäse, rybách, mlieku, masle a chlebe.
Rok 2016 má v nákupnom koši víťazov aj porazených. Ale celkovo – merané štatistikou – môžu byť ľudia spokojní. V novembri klesli ceny potravín medziročne o 2,6 percenta. Glasová konštatuje, že ceny potravín sú stále medziročne nižšie, ale ich pokles sa začal v jeseni postupne zmierňovať.
Je to aj preto, lebo na svetových trhoch sa zastavilo zlacňovanie agrokomodít, čo sa začalo postupne premietať do cien potravín. Celkovo sú vyhliadky aspoň pre spotrebiteľov optimistické, poľnohospodári veľa nezarobia. Na prelome rokov budú spotrebiteľské ceny potravín nižšie ako pred rokom, ale tempo ich poklesu sa bude zmierňovať.
„Slováci stratili zábrany šetriť, rastie aj počet spotrebných úverov, z čoho možno usúdiť, že ľudia neodkladajú peniaze na horšie časy, cítia sa lepšie, a preto míňajú,“ charakterizoval tohtoročné vianočné nakupovanie Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu. A pridal ešte jednu dôležitú poznámku. Spotrebitelia oproti nedávnej minulosti siahajú po tovaroch, ktoré sú o triedu vyššie kvalitou i cenou.
Nie je kraj ako kraj
Pravda, toto konštatovanie neplatí všeobecne pre celé Slovensko, inak sa totiž správajú obyvatelia hlavného mesta, ktorí majú najvyššie príjmy z celej krajiny. S Bratislavčanmi viac či menej držia krok tri najrýchlejšie sa rozvíjajúce kraje – Bratislavský, Trnavský a Nitriansky, ale podstatne skromnejšie žijú obyvatelia zvyšného Slovenska. Na túto nerovnomernosť upozorňuje Ľubomír Drahovský, analytik maloobchodného trhu zo spoločnosti Terno.
Podľa Drahovského zhruba 60 percent z maloobchodných tržieb sa dosahuje v Bratislave a na západnom Slovensku s krajskými centrami Bratislava, Trnava, Nitra. Drahovský odhaduje, že kým vlani na vianočné nákupy vrátane potravín minula slovenská štvorčlenná rodina okolo 150 eur, tohto roku by to mohlo byť až o pätinu viac.
Lenže kým v Bratislave a v bohatých regiónoch si ľudia doprajú značkové potraviny, vína a liehoviny, vo vnútrozemí Slovenska, nehovoriac o perifériách, si vystačia na Vianoce so základnými potravinami. Príjmy jednoducho rozhodujú o tom, aké štedré budú Vianoce v tej-ktorej rodine.
Všeobecne však platí, že aj ľudia s nižšími ako priemernými príjmami si na Vianoce dožičia viac ako počas roka. Je v slovenskej povahe mať sviatočný stôl hojnejší, zaplnený kvalitnejšími potravinami. Tento sen sa ľuďom plní o čosi ľahšie, pretože obchodné systémy sa pretekajú v akciách v snahe prilákať do svojich predajní čo najviac kupujúcich.
Kedysi nedostatkové banány zlacneli o 55 percent a ľudia nedokážu odolať tejto ponuke. Do ovocnej misy môže pribudnúť granátové jablko, stojí o polovicu menej ako inokedy. Niet pomaly exotického ovocia a zeleniny, ktoré by nešlo dole s cenou. Možno by však stálo za to preveriť, kedy sa naposledy predávali niektoré druhy atraktívnych plodov za pôvodné ceny. Je predsa najľahšie škrtnúť cenovku a navodiť dojem, že sa ten či onen výrobok oplatí kúpiť.
Slováci zvonka sú náročnejší
Tohtoročné Vianoce ukázali, že Slováci sú podstatne náročnejší kupujúci, ako boli krátko po páde starého režimu, pre ktorý bolo typické, že všetko, čo za voľačo stálo, sa zháňalo. Latku nárokov mimoriadne dvihla generácia mladých spotrebiteľov so zahraničnou pracovnou skúsenosťou.
„Do zahraničia vycestovali za prácou desaťtisíce ľudí, ktorí sa po čase vrátili natrvalo domov alebo prichádzajú k rodinám aspoň na vianočné sviatky. Práve táto skupina solventných spotrebiteľov zvýšila požiadavky na obchod a služby, ktoré poskytuje,“ povedal Pavol Konštiak.
„Mladí ľudia s pracovnou stážou v cudzine vedia, čo je kvalita, ťažšie vydávajú peniaz z rúk, lebo ich stál veľa úsilia. Žiadajú kvalitu, na akú sú zvyknutí vonku a slovenský obchod ju už vie poskytnúť,“ tvrdí Konštiak. Dodáva, že práve Slováci, ktorí okúsili život v zahraničí, významne znútra menia správanie a zvyklosti slovenskej spoločnosti.