Nastanú najväčšie daňové zmeny v prvom roku vládnutia súčasnej trojkoalície a v ďalších rokoch bude zásadných zmien menej?
Dá sa to tak povedať. Je to normálne pravidlo politického cyklu. Robili sme základné nastavenie fiškálnych cieľov na najbližšie tri roky. Môžem avizovať ďalšie, skôr pozitívne, opatrenia, ktoré súvisia s riešením problémov regionálnych rozdielov či podpory cestovného ruchu. Máme za sebou ťažšiu časť roboty a krajšiu máme pred sebou.
V oblastiach, kde sa záťaž od januára 2017 zvyšuje, sa už nebude pokračovať?
Ja nevidím negatívne oblasti. Presadili sme zníženie daňového zaťaženia pre malé a stredné firmy aj pre živnostníkov. V oblastiach, kde pôsobia regulované firmy, či v oblasti finančných trhov sme zaviedli, predĺžili či zvýšili sadzby sektorových odvodov. Hľadali sme náhradu za kroky, ktorými sme znížili daňové zaťaženie pre malé a stredné firmy a živnostníkov, ale aj za rušenie daňových licencií, ktoré sa pripravuje. Ak došlo k záťaži, tak len pri firmách a fyzických osobách, ktoré majú vyššie príjmy.
Väčšinu daňových zmien koalícia ohlásila hneď po svojom vzniku. Prečo sa v parlamente na poslednú chvíľu zvýšili odvody pre ľudí s príjmom nad 4 400 eur?
Viedli k tomu požiadavky na výdavky v dotknutých rezortoch. V rezorte sociálnych vecí sa vďaka tomu zvyšuje materský aj rodičovský príspevok. Zvyšuje sa tým solidarita a som presvedčený, že aj väčšina verejnosti bude s takýmto použitím financií pre rodiny či ľudí, ktorí sa starajú o ťažko chorých, súhlasiť. V zdravotníctve zase bude k dispozícii suma 70 miliónov eur ročne na investície, čo rezort v histórii Slovenska k dispozícii nikdy nemal, a toto má byť dlhodobý stav. Potrebujeme zdroje na výstavbu minimálne jednej, možno aj viacerých nemocníc a zásadné rekonštrukcie tých existujúcich.
Neuvažovali ste, aby rezorty na dané opatrenia hľadali prevádzkové rezervy, napríklad aby lacnejšie nakupovali pri rôznych tendroch?
Rezort zdravotníctva je predmetom skúmania skupiny Hodnoty za peniaze a rezort práce bude pod drobnohľadom v budúcom roku. Ministerstvu práce však chvalabohu klesajú prostriedky v dôsledku zlepšujúcej sa situácie na trhu práce. Vďaka poklesu nezamestnanosti sa ušetrili peniaze na dávky v desiatkach miliónoch eur.
Ak sa cez Hodnotu za peniaze nájdu rezervy, necháte ich príslušným ministerstvám na investície?
Tento model bude prevažovať v rezortoch, ako je zdravotníctvo či sociálne veci. Musíte brať do úvahy, že projekt Hodnoty za peniaze je v uvádzacom móde, má podporu, ale musí si získať aj dôveru. Potrebujeme spoluprácu dotknutých rezortov.
Neobávate sa zrážky svetov analytikov Hodnoty za peniaze a príslušných rezortov? Napríklad štátna zdravotná poisťovňa nedávno znížila dodávateľom ceny za špeciálne pomôcky a neskôr ich musela späť zvýšiť, lebo inak by firmy tovar pre pacientov nedodali.
Daný prípad nepoznám a nebudem sa preto k nemu vyjadrovať, okrem toho nemá žiadny súvis s projektom Hodnoty za peniaze. Revízia výdavkov je bežným nástrojom v mnohých krajinách, a aj my sme sa ho konečne rozhodli zaviesť. Nie je to však samospasenie. Dobrá správa je, že budeme mať dáta, ktoré budeme vedieť porovnať a dopracujeme sa k objektívnejšej pravde o míňaní zdrojov. Na konci dňa však budeme musieť byť schopní prijať aj realitu, ktorá sa môže odlišovať od rozhodnutí od zeleného stola. Lebo analytický pohľad je často pohľad bez chuti a zápachu, a treba brať do úvahy aj regionálne špecifiká.
Naplánovaný deficit verejných financií na úrovni 1,3 percenta výkonu ekonomiky má svoje riziká. Aké vážne sú napríklad obavy z korekcií pri eurofondoch?
Korekcie nás vytrápili v rokoch 2014, 2015 a aj 2016. Spôsob ich zaznamenávania považujem za nefér, ale s metodikou Eurostatu nič neurobíme. Musíte si uvedomiť, že sme končili prvé skutočné programovacie obdobie za roky 2007 až 2013, keď sme boli v Európskej únii. Neboli sme natoľko odborne a procesne pripravení na to, aby sme sa vedeli vysporiadavať s korekciami. Posledné roky sme sa veľa naučili a s korekciami sa budeme vedieť popasovať lepšie. Na mnohé nové riziká či príležitosti však vieme reagovať. Napríklad či už išlo o nečakané investície, napríklad zámer Jaguaru Land Rover postaviť fabriku pri Nitre nebol rozpočtovaný a podobne je to aj v prípade výstavby obchvatu Bratislavy, kde išlo dodatočných 400 miliónov eur na výkup pozemkov. Riziká sú prítomné vždy. Ja beriem s istou mierou humoru, keď je výsledný cieľ odklonený iba o 0,1 percenta HDP, čo je asi 70 miliónov eur, pri verejných výdavkoch, ktoré sú v objeme vyše 30 miliárd eur. Je to ako cúvanie do malej garáže s kamiónom.
Kde vidíte v budúcnosti priestor pri príjmoch na ďalšie daňové zmeny?
Je potrebné modernizovať prístup k informáciám, ktoré sa týkajú dodržiavania daňových zákonov. Máme tu napätie s poslancami, médiami či opozíciou o tom, čo sa môže zverejniť. Finančná správa musí postupovať podľa zákona. Chceme sa k tejto téme vrátiť. V minulosti sme už zrušili daňové tajomstvo v oblasti dane z príjmu právnických osôb, čo bol správny krok. Máme tu tiež ďalšie etapy boja s daňovými únikmi, kde spolu s rezortmi spravodlivosti a vnútra pracujeme v oblasti lepšej vymožiteľnosti trestného práva pre ľudí. Budeme sa venovať aj oblasti regionálneho rozvoja, stimulácie investícií, podpory vedy a výskumu, duálneho vzdelávania či odpisových sadzieb v oblasti cestovného ruchu.
Bude sa skracovať doba odpisovania pri investíciách v cestovnom ruchu?
Je to jeden z návrhov. Budeme sa tejto oblasti venovať. Kľúčové však budú možnosti štátneho rozpočtu.
Jedno z kľúčových opatrení minulej vlády bola odvodová odpočítateľná položka, vďaka ktorej sa vyše 600-tisíc zamestnancom zvýšili čisté mzdy. Neuvažujete o jej valorizácii?
Koncept sme v minulej vláde presadili s cieľom zatraktívniť zamestnávanie. Výsledky prvého roku fungovania za rok 2015 sme získali len nedávno a zistili sme, že opatrenie funguje. Štátnu kasu stálo vyše 200 miliónov eur, a preto sme museli koncom tohto roku dodatočne zvýšiť platby za poistencov štátu, aby na to nedoplatilo zdravotníctvo. Musím však konštatovať, že tento koncept nemôžeme zatiaľ teraz ďalej rozvíjať, pretože na základe koaličnej dohody sme spolu uprednostnili zníženie dane z príjmu právnických osôb a výhody v prospech živnostníkov. Pred voľbami sme mali istú predstavu, ale máme koaličné vládnutie a nemôžeme si dovoliť podporiť všetko.
Nová daňová prognóza v úvode roka však má opäť načrtnúť vyššie príjmy. Na čo pôjdu?
Dennodenne reagujeme na množstvo výziev. Napríklad rezortu obrany jednoducho súčasná historicky najväčšia obálka musí postačovať. Rád by som delil očakávané príjmy, ale zatiaľ by som bol opatrný. Predsa však odpoviem. Kľúčovo by sme peniaze navyše dali na investície, ktoré by som uprednostnil pred daňovými či odvodovými úľavami.
Investície nemajú trvalý efekt na výdavkovú stranu rozpočtu.
Jednak je tu tento aspekt. Musíte si však tiež uvedomiť, že našou prioritou je dostať sa najprv k vyrovnanému hospodáreniu. Keď budeme mať z podstaty hospodárskeho rastu prebytky, potom môžeme zvolať „radu starších“ a rozprávať sa o tom, na čo prebytky použijeme. Je príliš skoro rozdávať z torty, ktorá ešte nie je upečená. Treba si tiež uvedomiť, že paradoxne my nemáme momentálne problém so zamestnanosťou, ale, naopak, máme problém s nedostatkom pracovných síl pri relatívne vysokej nezamestnanosti. Otázka motivácie pracovať však nemôže byť riešená len cez úľavy na daniach a odvodoch. Kľúčovo je to spojené s neschopnosťou vyhovieť kvalifikačným podmienkam zamestnávateľov.
Diskusiu o tom, čo ďalej po nulovom deficite, však otvárate už teraz.
Otvárame diskusiu cez ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ide o princíp dlhovej brzdy, čo je naša prísna národná regulácia, ktorú sme všetci podporili v roku 2011. Teraz sa však zároveň musíme zaoberať otázkou nahradenia európskych zdrojov v momente, keď sa pominú. Otázka je, ako ďalej pokračovať v modernizácii krajiny kľúčovo v oblasti infraštruktúry. Či už v školskom systéme, zdravotníctve, cestách či digitálnej spoločnosti. Po roku 2020 európske zdroje garantované naozaj nemáme. Či sa potom zameriame len na udržiavanie systému, alebo využijeme obdobie lacných peňazí, ktoré tu je vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu, ale aj zodpovednej fiškálnej politike Slovenska.
Ak by sme investovali, deficit by od nuly zase išiel hore. Kde by bola prípustná úroveň?
Naša krajina nikdy nemala vyrovnané hospodárenie. Z pohľadu ekonomickej teórie je kľúčové vyrovnané hospodárenie v podobe štrukturálneho deficitu, do ktorého je započítaný aj vplyv ekonomického cyklu. A toto je podstatné dosiahnuť. A ja by som si do tohto štrukturálneho cyklu dovolil nezapočítavať investície. Na to však práve treba zmeniť legislatívu. V každom prípade si želám, aby naša krajina do budúcna neprekračovala jednopercentný deficit.
Diskutuje sa o investičnej výnimke pri štrukturálnom deficite aj na európskej úrovni?
Je o tom veľká diskusia. V čase, kedy máme stále za stolom aj nedisciplinovaných hráčov, je však ťažké hovoriť o uvoľňovaní pravidiel. Zatiaľ sme slovo flexibilita pri európskych pravidlách ohli všetkými možnými spôsobmi. Voláme po systémovom využití investičnej kapacity, ktorej zárodkom je aj Junckerov investičný balík. Ťažko sa to však robí v prostredí, kde jedna krajina cez druhú dohodnuté pravidlá nedodržiavajú. Naši kritici sa zle pozerajú na to, že Slovensko je medzi piatimi krajinami, ktoré dodržiavajú pravidlá už tretí rok po sebe. Želal by som všetkým krajinám eurozóny, aby sme boli v jednej skupine. Potom by sme vedeli presadiť veci, ktoré sú v súlade so zdravým rozumom.
Slovenská opozícia však tiež hovorí o slabej rozpočtovej disciplíne, respektíve plytvaní. Naráža na rôzne kauzy a podozrenia o predražených zákazkách s tým, že v takomto prostredí nie je dobré uvoľňovať dlhovú brzdu na ďalšie investičné tendre.
V rámci projektu Hodnota za peniaze sme sa dohodli, že každý projekt v IT oblasti nad desať miliónov eur a v iných oblastiach nad 40 miliónov eur bude predmetom posudzovania tímami analytikov. To je tiež nové pravidlo, ktoré nikto nedoceňuje. Zatiaľ nemáme analytické kapacity na to, aby sme riešili položky v státisícoch a dokonca ani v miliónoch. Žijeme v dobe, kde je všetko stále spochybňované. Treba si uvedomiť, či ten obraz nie je pokrivený. Podľa mňa je.
Kedy budete rokovať s opozíciou o zmenách v ústavnom zákone o dlhovej brzde?
Rokovania sa ešte nezačali. Bol by som rád, keby som dostal v priebehu budúceho roka odpoveď na otázku, ako sme schopní s ústavnou väčšinou zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Ak sa zákon nezmení, ako sa budú financovať viaceré úseky rýchlostných ciest v regiónoch ako Kysuce, Šariš, Orava, juh či stred Slovenska, ktoré sa síce kreslia, ale miliardy eur na ne chýbajú?
Nebudú sa financovať.
A čo cez verejno-súkromné PPP projekty?
Cez PPP projekty, ktoré sa nezapočítavajú do verejného dlhu, je vždy priestor. Každý PPP projekt však tiež musí prejsť cez princíp Hodnoty za peniaze. Tento model vznikol práve na základe hodnotenia PPP projektu obchvatu Bratislavy, ktorý prešiel verejným grilovaním. Koľko PPP projektov budeme schopní efektívne urobiť, je teraz ťažké od zeleného stola rozhodnúť. Každý projekt sa musí posúdiť individuálne a odpovedať na otázku, či je to efektívne, keďže PPP projekt sa predražuje o hodnotu financovania.
Všetky domáce plány sa môžu zmeniť v prípade naplnenia rizík, ktoré sú za hranicami Slovenska či EÚ. Do akej miery je aj pre nás rizikom protekcionistická politika budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa?
Ja patrím k ľuďom, ktorí sa tešia z každého dobrého rána a nepatrím k armagedonistom. Pozrite sa na reakcie finančných trhov, ktoré s kľudom reagovali na výsledky volieb v USA. My dnes nevieme, aké budú exekutívne rozhodnutia budúcej americkej vlády. Vieme, že sme otvorená ekonomika a sme súčasťou EÚ, a preto sa musíme snažiť o čo najlepšie vzťahy a o zachovanie otvorenosti obchodu, ale pri vzájomnej výhodnosti. Napríklad otázky o ochrane nášho trhu pred dumpingovou čínskou oceľou, vyrábanou bez primeranej ochrany životného prostredia, sú logické. Podstatné je, aby sme v rámci EÚ vzťahy s novou Amerikou zvládli.