Oponoval mu však podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Eugen Jurzyca (SaS), ktorý kritizuje, že vyrovnaný rozpočet sa posúva na rok 2019. Upozorňuje pritom, že ak vláda nevyužije zvýšené príjmy na konsolidáciu, bude sa vyrovnaný rozpočet odďaľovať.
Kamenický uviedol, že táto vláda je jedna z prvých, ktoré sa snažia smerovať k vyrovnaniu deficitu, a to aj napriek ročnému posunu. Pripomenul tiež, že Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Ako tiež dodal, rozpočet má vždy základné dva ciele.
Na jednej strane je to dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a na druhej je to naplnenie vládnych priorít. „Nemyslím si, že to je pretek o tom, ako rýchlo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, ale je to aj o tom, aké priority si vláda stanoví,“ uviedol Kamenický s tým, že je zástancom vyrovnaného rozpočtu a je realistické ho dosiahnuť v roku 2019.
Jurzyca však pripomína, že raz za čas prichádza kríza a vtedy pomer dlhu k HDP je osudový. „Nevieme, kedy a odkiaľ príde kríza, ale vieme, že krízy sa opakujú a nejaká príde. Najlepšie je byť na krízu pripravený nízkym dlhom,“ hovorí Jurzyca s tým, že pri nárastoch príjmov verejných financií sa malo konsolidovať viac a dlh sa mal znižovať viac, ako sa znižoval.
„V roku 2014 v programe stability vláda hovorila, že v roku 2017 bude mať deficit 0,5 percenta. Teraz hovorí, že to bude 1,29 percenta. A pritom nárast príjmov bol obrovský,“ uviedol Jurzyca, podľa ktorého štát dáva peniaze aj na projekty, ktoré nie sú efektívne. Kamenický však pripomenul, že vláda zapracovala do štátneho rozpočtu aj projekt Hodnoty za peniaze.
Štát by podľa neho mohol byť efektívnejší a je za to, aby za balík peňazí dostali pre ľudí maximálny objem služieb. Projekt Hodnota za peniaze bude pritom analyzovať v budúcom roku oblasť školstva, práce, sociálnych vecí a životného prostredia. Projekt má napríklad ukázať, aké opatrenia sú potrebné, aby sa zvýšila kvalita vzdelávania.
Poslanci sa venovali aj téme rušenia stropov na platenie zdravotných odvodov. Kamenický pripustil, že podnikatelia sa sťažujú na maximálny strop zdravotných odvodov. Bavíme sa však podľa neho o 15-tisíc ľuďoch, ktorí majú príjem nad 4 290 eur.
Na mieste je pritom podľa neho otázka, či je zdravotníctvo solidárny princíp alebo sa budeme hrať na to, čo je v USA, a ľudia si budú platiť obrovskú poistku. Ak by sme tým, čo si viac odvádzajú do zdravotníctva dali vyššie benefity, museli by sme tým chudobným niekde ubrať, uviedol tiež Kamenický.
Jurzyca hovorí, že došlo bez diskusie v spoločnosti k filozofickej zmene a zo zdravotných odvodov, ktoré mali šancu byť aspoň trocha zásluhové, sme prešli na daň. Zdravotníctva založené na súťaži a s možnosťou pripoistenia pritom podľa Jurzycu majú lepšie výsledky. Vláda sa však podľa neho bez diskusie pohla opačným smerom.