Kritiku najmä zo strany opozície, že vláda konsoliduje pomaly a svoj plán vyrovnaného rozpočtu odkladá, treba preto podľa Kažimíra vnímať aj v tomto kontexte. Navyše, návrh rozpočtu je plne v súlade s požiadavkami Európskej únie, čo potvrdilo aj pozitívne hodnotenie z Bruselu. Ako minister okrem toho pripomína, vyrovnaný rozpočet Slovensko nikdy nedosiahlo, pričom tento trojročný návrh počíta v roku 2019 s prebytkom. Za pozitívum označil aj fakt, že už v budúcom roku by mala krajina hospodáriť s primárnym prebytkom, teda bez nákladov na správu štátneho dlhu by mal byť rozpočet v pluse.
Do rozpočtu by mali byť pritom zapracované oproti zneniu, v ktorom do parlamentu putoval návrh z vlády, aj niektoré zmeny. Tie súvisia najmä s legislatívnymi zmenami, ktoré sa aktuálne v parlamente prerokúvajú, alebo boli len teraz schválené. Zohľadniť sa musí napríklad zmena v poistnom odvode, keďže napokon sa bude uplatňovať len na novouzatvorené zmluvy. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rokovania výborov, tiež zohľadňujú návrh na zrušenie stropu zdravotných odvodov a zvýšenie stropu pri sociálnych odvodoch, čo bude mať vplyv na príjmy verejných financií.
Podľa návrhu rozpočtu má pritom verejná správa na budúci rok hospodáriť so schodkom 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Kabinet plánuje znížiť schodok v roku 2018 na 0,44 % HDP a prvý prebytkový rozpočet by malo Slovensko dostať v roku 2019 s plusovým saldom 0,16 % HDP. Verejný dlh by tak mohol postupne klesať až k úrovni 49,1 % HDP v roku 2019. Súčasťou návrhu je aj nerozdelená rezerva v sume 100 mil. eur.
Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok a o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 pokračuje v parlamente rozpravou písomne prihlásených poslancov. O slovo v pléne touto formou požiadali štyria zákonodarcovia za poslanecké kluby a ďalších 15 poslancov. Následne dostanú ešte možnosť sa k diskusii o zákone roka prihlásiť ústne.