Transpacifické partnerstvo (TPP) by podľa Trumpa obralo Američanov a ich priemyselné odvetvia o pracovné miesta. Pred voľbami Trump naznačoval, že podobný osud čaká aj roky pripravovanú kontroverznú obchodnú dohodu medzi USA a Európskou úniou, teda Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP). Na tovary dovážané s Číny zase Trump avizoval 45-percentné clá.
„Moja agenda bude sledovať veľmi jednoduchý princíp, a to ten, aby bola Amerika na prvom mieste,“ oznámil to Trump. Plánovanú obchodnú dohodu TPP združujúcu 12 krajín označil Trump za katastrofu pre USA. Namiesto nej prisľúbil také bilaterálne obchodné dohody, ktoré prinavrátia Amerike pracovné miesta.
Veľké obchodné zóny vyvolávajú obavy ľudí po celom svete pre odlišnú reguláciu, kvalitu tovarov, nároky na ekológiu či pre vplyv na príjmovú nerovnosť medzi bohatými a chudobnými, keďže voľný obchod nahráva najmä veľkým korporáciám.
Trumpovi protiglobalizačná rétorika priniesla vo voľbách úspech. Na druhej strane voľný obchod je pre USA príležitosťou pre rast, tlak na vyššiu konkurencieschopnosť, ale zároveň rizikom, že do Spojených štátov príde ešte viac tovarov z cudziny na úkor domácich výrobkov.
Protekcionizmus však nemôže nahrádzať slabú domácu schopnosť konkurovať. Trump obviňoval ázijské štáty, najmä Čínu z toho, že umelo dotuje svoju menu. Trump však v predvolebnej rétorike proti globalizácii skĺzol až do populizmu, keď chcel prehodnotiť aj dohodu NAFTA o voľnom obchode v Severnej Amerike. USA pritom profitujú z toho, že mnohé americké fabriky vyrábajú diely v krajinách s lacnejšou pracovnou silou, inak by americké produkty vo svete nemohli cenovo konkurovať.
Za TPP bojoval najmä dosluhujúci prezident USA Barack Obama. Ten chcel vďaka dohode posilniť väzby medzi USA a ázijsko-tichomorským regiónom. TPP nezahŕňa Čínu, keďže bola zamýšľaná ako protiváha druhej najväčšej svetovej ekonomiky. Ratifikácia TPP Kongresom je plánovaná v januári ešte pred koncom Obamovho funkčného obdobia. Vystúpenie z TPP chce Trump presadiť pomocou prezidentského dekrétu, ktorým môže obísť Kongres. Obama využíval tento kontroverzný nástroj v ostatných rokoch čoraz viac, keďže republikánmi ovládaný Kongres blokoval jeho zámery.
Japonský premiér Šinzó Abe po Trumpovom vyhlásení včera povedal, že TPP bez účasti USA nemá zmysel. Dohodu TPP tento rok vo februári podpísali popri USA tiež Japonsko, Brunej, Malajzia, Vietnam, Singapur, Austrália, Nový Zéland, Kanada, Mexiko, Čile a Peru. Niektorí signatári môžu podľa agentúry AP hľadať cestu, ako sa s neúčasťou USA vyrovnať. Austrálsky minister obchodu Steven Ciobo v Canberre vyhlásil, že TPP by mala fungovať aj bez americkej účasti. Dohodu by podľa neho mohli rozšíriť potrebné dodatky a do projektu by sa mohli zapojiť nové štáty regiónu, napríklad Čína alebo Indonézia.
Čínsky prezident Si Ťin-pching cez víkend na zasadnutí APEC, ktorá zahŕňa 21 krajín Ázie a Tichomoria, už o kroku Trumpa zjavne vedel. Vyhlásil, že Peking v prípade odchodu USA od dohody TPP presadzuje zónu voľného obchodu bez USA. Kým APEC je platforma na rokovania, v rámci ktorej sú štáty ako Čína, USA, Rusko a ďalšie krajiny, ktoré tvoria až 57 percent hrubého domáceho produktu celého sveta, TPP mala byť konkrétna obchodná zóna.
„Ak Donald Trump splní svoje sľuby a zavedie na Čínu tarify, svet má problém, ktorý sa z Ázie rozšíri do celého sveta. Investori sú dnes optimistickí a predávajú dlhopisy a nakupujú akcie bánk, no môžu sa dostať do rovnakej situácie ako na jar v roku 2010 alebo na jeseň v roku 2013. Do situácie, keď ich optimizmus narazil na realitu. Veľmi veľa závisí od toho, ako sa budú tieto krajiny schopné vyrovnať s posilňovaním dolára. Pretože jediné, čo im dokáže pomôcť, je opak – slabší dolár. A ten teraz nie je na obzore,“ povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip. Zastaviť by sa mohli aj európske investície smerujúce do USA. Vlani bolo práve Nemecko najväčším obchodným partnerom USA. Nemecko je zase previazané so Slovenskom, pretože je naším najvýznamnejším obchodným partnerom. Ak sa nedarí Nemcom, poškodzuje to aj domácu ekonomiku.