Na podporu zdieľania áut sa nepripravuje len samotná Európska únia, ale aj výrobcovia automobilov. V budúcnosti už obyvatelia miest nebudú musieť nevyhnutne vlastniť auto na to, aby mali k nemu prístup. Na Slovensku je zdieľanie áut, tzv. car sharing, v plienkach. V Bratislave bol projekt Zvez suseda a existujú portály na zdieľanie miesta v aute. Rozvoj zdieľania áut je však limitovaný najmä chýbajúcimi parkoviskami, reguláciou či právnym vákuom.
"Konkurencieschopná európska ekonomika potrebuje inovácie, či už v oblasti produktov, alebo služieb. Ďalšia európska výhoda môže prameniť zo zdieľanej ekonomiky. Našou úlohou je podporovať regulačné prostredie, ktoré umožňuje rozvíjať nové obchodné modely a zároveň chrániť spotrebiteľov spolu so zabezpečením spravodlivého zdaňovania a pracovných podmienok,“ povedal v júni tohto roku podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen zodpovedný za zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť.
Kým na Slovensku je vlastníctvo auta vnímané niekedy ako luxus alebo demonštrácia finančného statusu, v iných krajinách je situácia odlišná. "Podľa prieskumov vo Francúzsku ľudia vo veku 25 až 35 chcú ako prvé šťastnú rodinu, ako druhé vlastný dom a na treťom miesto je vlastníctvo auta. Nemôžeme povedať, že všetci mladí nechcú autá. Na vidieku však nemôžeme existovať bez áut, pretože verejná doprava nepokryje celú potrebu cestovania. V Paríži napríklad áno,“ povedala v rozhovore pre Pravdu šéfka Citroënu Linda Jacksonová.
Európska únia vidí zdieľanie áut ako jednu z možností, ako znížiť emisie v ovzduší. "Zdieľanie áut je možné zaradiť do zdieľanej ekonomiky. Zároveň je to aj záležitosť, ktorá sa zmieňuje v Stratégii nízkoemisnej mobility z júla minulého roku,“ hovorí Ingrid Ludviková, tlačová a komunikačná tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Podľa únie mestská doprava je zodpovedná za 23 percent emisií skleníkových plynov. Za zavádzanie opatrení na zníženie emisií sú zodpovedné členské štáty a samotné mestá. Ministerstvo dopravy sa však podľa oddelenia pre komunikáciu v súčasnosti otázkou podpory zdieľania automobilov nezaoberá.
Štát potrebuje pripraviť zákony, ktoré budú poznať pojem zdieľanej ekonomiky a zároveň ju umožňovať. Ukázalo sa to pri príchode spoločnosti Uber na Slovensko, ktorá začala poskytovať svoje služby v polovici roku 2015. V tomto prípade však nejde o zdieľanie auta ako takého, ale o zdieľanie jazdy. Zákazník v mobilnej aplikácii zadá miesto odkiaľ chce vyraziť a vodič pracujúci pre Uber ho môže odviezť. Problém je v tom, že zákony túto formu prepravy nepoznajú. Vodiči Uberu nemajú taxametre, pretože platba za jazdu prebieha prostredníctvom samotnej aplikácie.
Jednou z najväčších platforiem na svete umožňujúcej zdieľanie áut je Zipar, ktorý má v súčasnosti viac ako 700-tisíc členov. Spoločnosť svoje služby najbližšie poskytuje vo Viedni, kde mesačné členstvo stojí od 5 eur, pričom sa následne účtujú ďalšie poplatky za používanie auta.
Ďalšou spoločnosťou, ktorá ponúka možnosť prenajať si auto prostredníctvom mobilného telefónu, je Car2go. Aplikácia funguje taktiež v susednej Viedni, kde minúta jazdy autom stojí 31 centov. Pri potrebe dlhšieho použitie auta zaplatí zákazník za hodinu 14,90 eura. Jednorazový poplatok za registráciu dosahuje sumu 9 eur. V Česku funguje už 13 rokov systém Autonapůl, ktorý začínal ako občianske združenie.
Na Slovensku funguje medzinárodný systém BlaBlaCar, ktorý umožňuje vodičom prenajať si miesto v aute. V praxi to znamená, že vodič sa nemusí v aute odviezť sám, ale prostredníctvom systému naplní auto cudzími ľuďmi, ktorí majú rovnakú cestu a zložia sa na palivo. Z Košíc do Bratislavy je takto možné odviezť sa už od 9 eur.