Vydávanie a administrácia stravných poukážok v súčasnej podobe spôsobuje nekontrolovanú emisiu alternatívnych platidiel, narušuje hospodársku súťaž, zapríčiňuje nadmernú a zbytočnú administratívnu náročnosť a zabraňuje slobodnému výberu, tvrdí Konštiak.
„Nie sme proti peniazom, ktoré nezdanené dostávajú zamestnanci vo všetkých firmách podľa zákona. Nie sme proti tomu, že sa zvyšuje hodnota gastrolístku, nie sme proti tomu, že 55 % platí zamestnávateľ. Sme proti problémom, ktoré sú s tým spojené,“ povedal Konštiak. Predstaviteľom obchodu ako aj Zväzu hotelov a reštaurácií SR sa nepozdávajú predovšetkým poplatky, ktoré sú s administratívou a spravovaním gastrolístkov spojené. „My sme za to, aby sa spresnila legislatíva použitia gastrolístkov, ak majú zostať a existovať, alebo potom uvoľniť možnosť rozhodovania zamestnávateľa, či dá zamestnancom gastrolístky, alebo im to vyplatí v hotovosti,“ doplnil šéf Zväzu hotelov a reštaurácií SR Patrik Bočkay.
Asociácia emitentov stravovacích poukážok považuje tvrdenia ZOCR za absurdné. Upozorňujú, že stravné funguje v 42 krajinách, v Európe napríklad aj vo Švédsku či Nórsku. „Je škoda, že ZOCR stále hovorí iba o vylepšení svojho zisku cez odbúranie poplatkov a z diskusie vynecháva tú kľúčovú tému debaty o gastrolístkoch, a to ľudí,“ reagoval predseda asociácie Štefan Petrík. Ako dodal, zavedenie hotovosti namiesto gastrolístkov, za ktoré spomínané zväzy bojujú, povedie k zhoršeniu stravovacích návykov. „Aj v tohtoročnom prieskume GfK každý druhý respondent pripustil, že stravné v hotovosti použije na niečo iné ako na jedlo,“ dodal Petrík.
Emitenti gastrolístkov odmietajú aj kritiku ohľadom provízií. Podľa Petríka sú od roku 2011 štátom regulované pri zamestnávateľoch na úrovni 3 %, pri reštauráciách je to v priemere do 5 %. „Pre porovnanie, v maloobchode, ktorý zastrešuje aj ZOCR, je to takmer 12 %,“ uviedol.
Šéf ZOCR Pavol Konštiak zároveň vo štvrtok otvoril aj tému otváracích hodín počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Podľa neho by bolo vhodné zaviesť na Slovensku podobný model ako vo väčšine členských štátov Európskej únie, kde sa v maloobchodných a veľkoobchodných prevádzkach uplatňujú zákonné obmedzenia počas dní pracovného pokoja.
Obchodníci však podporujú aj zámer prehodnotiť počet štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja tak, aby boli vzaté do úvahy aj záujmy podnikateľského prostredia. Slovensko má totiž v rámci únie nadpriemerný počet takýchto voľných dní. Kým v únii je ich v priemere 12 ročne, u nás je ich až 15. „Znížením počtu dní pracovného pokoja alebo ich vhodnejšou distribúciou, napríklad presunom voľných dní pripadajúcich na stred týždňa na pondelky alebo piatky, by sa zabezpečil vyšší rast slovenského hrubého domáceho produktu, šetrilo by sa energiou a nákladmi podnikateľov,“ dodal Konštiak.