Hudák: Pri prideľovaní peňazí pre Slovensko nehľadíme na politiku

Európska investičná banka (EIB) finančne výrazne podporila výstavbu bratislavského obchvatu. Budú pre banku prioritné najmä dopravné projekty?
Netýka sa to iba dopravy. Tých oblastí, ktoré je potrebné podporiť, je viacero. Ešte keď som bol na ministerstve financií, robili sme si prieskum, aký je na Slovensku dopyt po investíciách. Zbierali sme projekty nielen zo strany štátu, ale aj zo strany jednotlivých súkromných subjektov. Celkový rozsah balíka bol v objeme 20 miliárd eur. Na Slovensku sú teda projekty, ktoré je potrebné podporiť. Najviac však v oblasti dopravnej infraštruktúry. Významný projekt je spomínaný obchvat po diaľnici D4. No sú tam aj rôzne ďalšie úseky diaľnic a regionálnych ciest, modernizácia železníc, obce a mestá chcú peniaze na odpadové hospodárstvo či obnoviteľné zdroje energie. Podporu žiadala aj Univerzitná nemocnica v Martine na modernizáciu a rozširovanie svojich kapacít. Sú tam aj súkromné projekty, ako napríklad spolufinancovanie vývoja aeromobilu.

Ako vlastne EIB podporila projekt bratislavského obchvatu?
Slovensko má na financovanie rizikových projektov vytvorený Slovenský investičný holding. Peniaze doň idú z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF). V novom programovacom období 2014 – 2020 slovenská vláda vyčlenila do holdingu 3 percentá z každého operačného programu, čo predstavuje približne 550 miliónov eur. Samotná Európska investičná banka cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI) podporí výstavbu obchvatu sumou 426 miliónov eur. Pre EIB ide na Slovensku o prvú transakciu s využitím zdrojov fondu EFSI. Ide vlastne o skombinovanie týchto dvoch fondov, je to vôbec po prvý raz. Čo je však dôležitejšie, cez holding išiel do celého projektu vklad 28 miliónov eur na financovanie vlastného kapitálu, čo je najdrahšia záležitosť. Ide o tú časť peňazí, ktoré prepadnú okamžite, ak by sa niečo nepredvídané stalo, ak by projekt stroskotal. Znížili sme tak rizikovú maržu celého projektu, a obchvat tak výrazne zlacnel. Z pôvodnej odhadovanej sumy splatnej do 30 rokov na úrovni 2,4 miliardy eur sa to skresalo na zhruba 1,76 miliardy eur, vrátane úrokov a inflácie. Slovenský investičný holding do toho vstúpil a za cenu, ktorá je oveľa nižšia ako trhová, znížil riziko pre celý projekt a ušetril daňovým poplatníkom na Slovensku stovky miliónov eur. EIB okrem financovania tiež poskytla výraznú technickú pomoc, čo pomohlo dostať náklady na výstavbu 1 kilometra diaľnice blízko k štandardom západnej Európy.

Kto vlastne spravuje Slovenský investičný holding?
Fond funguje tak, že sa v rámci neho vytvorili jednotlivé podfondy pre infraštruktúru, energetiku, malé a stredné podniky, odpadové hospodárstvo, sociálne podnikanie a startupy – teda rizikový kapitál. Do jednotlivých podfondov sa teraz vyberajú manažéri, ktorí pochádzajú zo súkromných inštitúcií či bánk, a budú ich manažovať, resp. spravovať. Má sa tým docieliť, aby rozhodnutia, komu a koľko peňazí vyčleniť, neboli politické. Aby to bolo čisto biznisové a profesionálne. Jednotliví manažéri podfondov by zároveň mali priniesť do fondu aj svoje vlastné peniaze. Ide o to, aby cez pákový efekt sa objem peňazí pre podporované investičné projekty znásobil minimálne 4– alebo 5-krát.

Akou sumou už EIB podporila projekty na Slovensku?
V minulom roku EIB poskytla financie v objeme okolo 1,2 miliardy eur. Od roku 2011 až do roku 2015 celkový objem financovania zo strany EIB predstavoval sumu zhruba troch miliárd eur. Banka je teda na Slovensku veľmi aktívna. Často spolufinancuje európske fondy. V prípade čerpania eurofondov totiž pre Slovensko platí, že z celkových financií na daný projekt ide 85 percent peňazí z eurofondov a zvyšnú časť, tých 15 percent, musí štát doplatiť zo svojho. Ak ide o prijímateľov eurofondov zo súkromného sektora, kofinancovanie musí byť až na úrovni 50 percent. A tu môže pomôcť EIB. To je však len jedna časť pomoci. Druhá vec sú konkrétne projekty, napríklad výstavba bratislavského obchvatu D4. Sú podpísané takisto viaceré dohody s komerčnými bankami, kde EIB poskytuje úver pre banku, aby mohla prideliť viac peňazí pre malé a stredné podniky na Slovensku. A takisto, aby boli samotné pôžičky lacnejšie.

Foto: Vizualizácia CINTRA

eib, diaľnica, obchvat, cesta EIB okrem financovania bratislavského obchvatu tiež poskytla výraznú pomoc, čo pomohlo dostať náklady na výstavbu 1 kilometra diaľnice blízko k štandardom západnej Európy.

Ešte stále majú komerčné banky problém podporovať rizikovejšie projekty?
Po kríze sa začalo viac pozerať na tzv. kapitálovú primeranosť bánk. Každý projekt, ktorý banka robí, má istý stupeň rizika. Podľa toho, aké je veľké, musí mať banka aj dostatočné zabezpečenie na strane kapitálu. Čím vyššie riziko projektu, tým viac to „ujedá“ z kapitálu danej banky, a tým banka stráca kapitálovú primeranosť. EIB, ako banka s ratingom AAA, ich môže cez EFSI v tomto podporovať. Komerčné banky teda môžu ísť do rizikovejších projektov, ale nezníži to ich kapitálovú primeranosť. Uvoľňujeme tak likviditu bánk cez garancie. Berieme na seba časť z kapitálovej primeranosti komerčných bánk, ktoré môžu o to viac poskytovať lacnejšie úvery. EIB dáva ročne na pôžičky okolo 80 miliárd eur, na porovnanie, Svetová banka ročne poskytne na tento účel okolo 60 miliárd eur. EIB je najväčšia medzištátna rozvojová banka na svete.

Fond EFSI, cez ktorý podporujete rizikovejšie projekty, možno ľudia poznajú skôr pod názvom Junckerov investičný balík. Ten sa má teraz dokonca navyšovať.
Áno, naša banka spoločne s Európskou komisiou začala cez Junckerov investičný balíček od vlaňajška podporovať tzv. rizikové projekty a chce v tom pokračovať aj v ďalších rokoch. EFSI aktuálne disponuje 16 miliardami eur z európskeho rozpočtu a 5 miliardami zo zdrojov EIB vo forme záruk. To umožňuje banke odblokovať investície, ktoré dosiahnu len do roku 2017 úroveň 315 miliárd eur. Ako hovorí nový plán, do roku 2020 pôjde až o sumu okolo 500 miliárd eur.

Veľká Británia si odhlasovala v júni tohto roka v referende odchod z Európskej únie. Fond EFSI, do ktorého prispievajú členské krajiny EÚ, teda príde po brexite o garancie vo výške zhruba 8,5 miliardy eur ročne. Budú tento výpadok musieť sanovať ostatné krajiny vrátane Slovenska?
Zatiaľ je to v štádiu vyjednávania. Pokiaľ Veľká Británia neaktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy, na základe ktorého vystúpi z EÚ, je to zatiaľ iba teória. Británia má dôležité miesto v rámci EIB, tvorí 16 percent celkového kapitálu. Je to dôležitý hráč a má rozbehnutých viacero projektov. Nie je to jednoduchá záležitosť. Ak bude článok 50 aktivovaný na jar budúceho roka, ako deklaruje britská premiérka Theresa Mayová, Briti majú na vystúpenie z únie dva roky. Teda vyjednávania o ich odchode sa skončia v roku 2018. Ak by vystúpili z EIB, uvoľnilo by sa spomínaných 16 percent kapitálu. Ten by buď chýbal, alebo by tú stratu vykryli ostatné krajiny. Domnievam sa, že prichádza do úvahy skôr tá druhá možnosť. 27 krajín, ktoré sú akcionármi v EIB, má záujem, aby bola banka silná a nebola poškodená brexitom.

A čo bude s projektmi v Británii? Tie sa zastavia?
Projekty sa nezastavia, EIB chce, aby zdroje, ktoré poskytla, sa jej vrátili naspäť. Len v utorok sme schvaľovali ďalšie tri projekty, ktoré podporíme v Británii. Takže peniaze tam nateraz idú, no sú už mierne oslabované. Nie je tam snaha navyšovať peniaze, ale dobehnúť začaté projekty. V budúcnosti by EIB mohla s Britániou fungovať na základe bilaterálnych dohôd.

Junckerov balíček má za cieľ reštart investícií v únii. Koľko na taký „reštart“ vlastne EÚ ako celok potrebuje peňazí?
Ekonomika únie sa zlepšuje, ale investície chýbajú. Európska komisia odhaduje, že len v energetike, ak by sa mali naplniť ciele v oblasti klimatických zmien a obnoviteľných zdrojov energie, únia potrebuje dodatočných 200 miliárd eur ročne. V oblasti inovácií si dala komisia za cieľ dostať sa na úroveň 3 percent hrubého domáceho produktu EÚ, v súčasnosti sme na hranici dvoch percent. Spomínané navýšenie investície v tomto prípade predstavuje 130 miliárd eur ročne. Celkovo investičná medzera v rámci EÚ predstavuje okolo 700 miliárd eur. Na pokrytie tejto sumy je EFSI stále relatívne malý fond. Za rok a pol jeho fungovania sa však už podarilo podporiť projekty v hodnote 130 miliárd eur a verím, že ďalšie roky, aj vďaka navýšeniu fondu, to bude niekoľkonásobne vyššie číslo, pričom peniaze sa dostanú do reálnej ekonomiky, podporia investície a vytvoria nové pracovné miesta.